Život na Dlhej rieke
4 min read

Život na Dlhej rieke

Život na Dlhej rieke

Dlhá rieka je najdhšia rieka Číny, začína sa v Himalájach taka ko väčšina čínskych riek, a do mora sa vlieva tesne nad Šanghajom. Okrem toho že je to tepna čínskej ekonomiky a hnací motor ekonomického bohatnutia vnútrozemnej Číny, tak je to aj miesto s nádhernou scenériou a bohatým kultprnym dedičstvom. Aj preto sa po tejto rieke neprevážajú len kontajnery plné nákladu, ale aj ľode s turistami ktorí sa plavia od Šanghaja až po Chongqing. A to je presne cesta nktorá nás najbližšie dva týždne čaká.

Fengdu

Podľa Číňanov v meste duchov Fengdu sídli kráľ podsvetia a vykonáva tu posledný súd. Každý z nás sem príde a pokiaľ mu to bude povolené, postaví sa pred neho aby si vypočul svoj ortieľ. Ten sa dozvie v chráme na vrchole kopca. K nemu sa však treba dostať. Okrem toho, že k nemu vedie 500 schodov tento výstup sťažujú aj mýtickí ochrancovia. Majú zastaviť každého, kto nie je hodný ukázať sa kráľovi podsvetia pred očami.

Pagoda Shibaozhai

Pagoda Shibaozhai patrí vraj medzi osem najvýznamnejších stavieb v Číne. Je to možné, pred zavedením novej meny bola dokonca vyobrazená aj na čínskych bankovkách. Prečo ľudia postavili túto krkolomnú pagodu pripútanú k skale? Pretože na vrchu skaly sa nachádza veľký taoistický chrám. A skalu vraj „vyrobila“ bohyňa Nawa, ktorá opravila nebesia po tom ako sa rozbili. Vyzerá ako cisárska nefritová pečať, preto sa jej hovorí aj Hora nefritovej pečate. Po pôvodnej ceste sa k nemu dalo dostať len s použitím železných reťazí a šplhaním sa po kolmej skale. Takáto cesta k chrámu bola extrémne nebezpečná a preto po deväťdesiatich rokoch od vzniku kláštora sa k nemu miestni ľudia rozhodli postaviť schody. Sú skryté uprostred pagody. Chrám pochádza z roku 1572, pagoda z roku 1662. Postavením priehrady v troch tiesňavách bola pagoda výrazne ohrozená. Dodnes je na jej stenách značka, ktorá ukazuje, kam by siahala voda, keby pagodu neochránili. Celá jej dolná pätina by bola pod vodou, drevo by to určite nevydržalo a Čína by o pagodu prišla. Preto čínska vláda zainvestovala a postavila okolo pagody protipovodňové opatrenia, veľký múr rastúci z vody. Pôdorys pagody a celá jej dolná pätina je teda reálne pod úrovňou hladiny vody, avšak cez múr sa k nej voda nedostane. Z diaľky tento múr vyzerá ako jeden veľký tanier, misa, či kvetináč z ktorého vyrastá veľká skala s chrámom na vrchu a červená pagoda. Aj preto sa tomuto miestu dnes vraví najväčší bonsaj na svete. Bonsaj v čínštine panjing doslovne znamená krajina v tanieri.

Priehrada

Dlhá rieka sa preslávila aj svojím najväčším vodným dielom priehradou na troch úžinách. Milióni ľudí sa muselo kvôli stavbe priehrady presťaovať, pretože polia, dediny aj menšie mestá boli zaplavené riekou. Samozrejme ľudí finančne kompenzovali, mohli sa buď presťahovať do iných provincií, kde im bola pridelená pôda a financie na vybudovanie nového domova, alebo sa mohli presťahovať do novovybudovaných dedín a miest na zelenej lúke častokrát iba o stovky metrov ďalej. Boli im pridelené nové byty a financie, avšak okrem turistického ruchu tu už takmer niet čo robiť. A ten nestačí aby uživil jednu veľkú dedinu, či mesto. Pre mladých ľudí znamenalo sťahovanie jedinečnú príležitosť dostať sa z starej chátrajúcej dediny do nového mestečka. Pre starých to bolo rozlúčenie s životom, ktorý viedli po desiatky rokov, síce tvrdým a ťažkým, ale ich vlastným. Nie všetci si zvykli na bytovky. Pre veľkú časť strednej aktívnej generácie predstavovalo sťahovanie kontroverznú budúcnosť. Nové pracovné a kariérne obzory, ale ďaleko od svojich detí a od domova. Zarobené peniaze posielajú späť domov, aby svojím potomkom zaplatili vzdelanie a umožnili ľahší život. Niečo, čo by predtým urobiť nemohli. Ale platia veľkú obeť. Dlhé odlúčenie a zanechanie výchovy svojich detí starým rodičom. Stretávajú sa dvakrát do roka, na sviatky Nového roka a ak majú šťastie, aj na sviatky stredu jesene. No mnohí stále vidia svoje deti len raz za niekoľko rokov.

Priehrada na dlhej rieke okrem obrovského množstva elektriny ktoré produuje, taktiež umožnila presun bohatstva z pobrežných častí Číny do vtedy ešte chudobného vnútrozemia. Kedysi takmer nepreplavná Dlhá rieka dnes z prehľadom pustí aj 20 000 tonové zaoceánske lode. To kedysi nebolo mysliteľné. V meste Chongqing, kam sa aj dostaneme, je dnes hneď niekoľko exportných medzinárodných prístavov z ktorých idú lode rovno cez more do Európy, Afriky, Ázie a Ameriky; sú tu samozrejme exportné colnice, medzinárodné letiská, mesto sa stáva novou križovatkou vysoko rozvinutej vnútroštátnej siete rýchlovlakov a aj novou prístupovou bránou západu do Číny - a Číny na západ. Okolie Dlhej rieky dnes bez debaty patrí k najbohatším častiam Číny, nie len tej vnútrozemnej.