Wu-chan, toto mesto
Wuhan (Wu-chan) je mesto na rieke. Vybudovali ho v povodí Dlhej rieky, najväčšej rieky v Číne. Mohli by sme ho však nazvať aj mestom na jazerách. Je totiž hlavným mestom provincie Hubei, teda provincie tisícich jazier. Okolo Wuhanu je toľko jazier, že pripomínajú perly či nefritové kamienky, ktorých štrngot sa za veterných dní šíri okolím. Starousadlíci veria, že počujú zvuk ozývajúcich sa riek a jazier.
Keď sa obzrieme do minulosti, Wuhan bol mestom štátu Chu.[1] Územie Wuhanu ľudia dodnes volajú Ríšou Chu. Wuhančania na štát Chu spomínajú s hlbokou úctou. Ľudia zo štátu Chu boli bojovníci a romantickí bohémi, čo Wuhančanom imponuje. Samozrejme, ľudia z Wuhanu v sebe nesú genetické dedičstvo ľudí štátu Chu a aj preto sú hrdí, že kedysi patrili pod ich ríšu.
Wuhan je veľkomestom, ktoré sa radí medzi najslávnejšie a najvýznamnejšie mestá Číny. Drží sa v tesnom závese za šiestimi najslávnejšími mestami Číny – Pekingom, Nanjingom, Xi’anom, Šanghajom[2], Tianjinom a Kantonom. Prvé tri spomínané mestá boli hlavnými mestami, teda zároveň hlavnými kultúrnymi centrami krajiny, ďalšie tri sa vďaka svojej geografickej polohe na brehu mora stali významnými ekonomickými centrami. Wuhan nebol hlavným mestom a nie je ani prímorský. Nachádza sa síce v strede toku Dlhej rieky[3], ale nie je pohraničným mestom a ani jeho susedné provincie neležia na hraniciach krajiny. Proti týmto šiestim velikánom tak zvádza nerovný boj.
Napriek tomu je Wuhan centrom celej Číny. Dopravná sieť ho spája s mestami na všetkých svetových stranách Číny, tieto dopravné spojnice sa rozliezajú po našej veľkej sliepke[4] ako tisíce lúčov. Keby sme ich prekreslili na papier, vyzerali by ako nekonečné lúče vyžarujúce zo slnka. Wuhan je práve týmto slnkom.
Z toho, že Wuhan je najväčším dopravným uzlom Číny, mu plynie množstvo výhod. Ak ľudia opustia Wuhan, takmer nikdy im nebýva smutno za domovom. Pretože ich domov nikdy nie je príliš ďaleko bez ohľadu na to, kam sa vydali, najmä v tomto čase, keď sa dá v priebehu štyroch hodín vďaka trase vysokorýchlostných vlakov[5] a nových diaľníc dostať do väčšiny miest na všetkých svetových stranách. Zájsť si autom na výlet nie je pre ľudí z Wuhanu vôbec problém, na mnohé miesta sa dokážu dopraviť na otočku aj v priebehu jedného dňa. To je zrejme najväčšia výhoda Wuhanu, ktorý je nielen centrom Číny, ale aj hlavným dopravným uzlom deviatich provincií.
Kedysi sa Wuhanu (špeciálne jeho mestskej časti Hankou) hovorilo „Chicago východu“. Toto americké veľkomesto vraj Wuhan pripomínal svojím ruchom a vyspelosťou, ale časom o túto povesť prišiel. Aj keď sa ju Wuhančania snažili znovu oživiť, nestretli sa s pochopením a toto prirovnanie sa takmer úplne vytratilo. Ja som Chicago nikdy nenavštívila, a tak neviem, v čom sú si tieto mestá podobné.
Keby bol Wuhan perlou, Dlhá rieka by bola šnúrou, na ktorej táto perla visí. V centre mesta sa pod úpätím Korytnačích hôr do Dlhej rieky vlieva jej najväčší vodný prítok, rieka Han. Tieto dva veľtoky delia Wuhan na tri odlišné mestské časti: Hankou, Wuchang, Hanyang. Presne v strede medzi nimi sa nachádza prienik týchto dvoch riek. Možno aj z tohto dôvodu Wuhančania nemajú vôbec orientačný zmysel. Ak sa ich niekto spýta na cestu, vedia povedať iba: choďte hore alebo dolu, nahor či nadol, a myslia tým pozdĺž toku rieky alebo proti nemu. Ak ukážu smer cesty prstom, vždy myslia pozdĺž toku wuhanských riek.
Každá z týchto troch mestských častí má svoj vlastný charakter. Hankou je obchodná časť mesta, Wuchang je centrum kultúry a Hanyang je industriálnym centrom.
Najživšia a najveľkolepejšia z týchto troch častí je časť Hankou. Nachádzajú sa tu všetky najslávnejšie časti Wuhanu ako ulica Jianghan, Most Liudu aj najslávnejšia ulica Hanzheng. Kedysi, ak chceli ľudia z Wuchangu alebo Hanyangu spraviť rodinné nákupy, museli sa loďou alebo autom prepraviť na druhú stranu do Hankou. Dnes sa to zmenilo – zvyšné dve časti svojím rozvojom Hankou rýchlo dobiehajú. V ľuďoch však napriek tomu zostala predstava, že veci z Hankou sú vždy lepšie a lacnejšie ako vo zvyšných častiach Wuhanu. Preto sem radi chodia nakupovať.
Oproti živému Hankou býval Wuchang na juh od rieky relatívne opustený. Jeho najväčšou výhodou bolo množstvo kvalitných škôl a vedeckých pracovísk. Aj moja alma mater s bohatou históriou a krásnym prostredím, Wuhanská univerzita, sa nachádza práve vo Wuchangu. Už roky patrí medzi najprestížnejšie a najkvalitnejšie univerzity v krajine. Vďaka trhovému rozvoju a strategickému plánovaniu sú dnes vo Wuchangu populárne nákupné centrá na každom rohu a jeho opustenosť je minulosťou.
Hanyang bolo odjakživa industriálne centrum Wuhanu a dodnes je ako mladší brat dvoch už dospelých štvrtí Wuchang a Hankou. Je uväznený medzi tokmi Dlhej rieky a rieky Hanjiang, preto býva často veľmi tichý a pokojný. Preslávila ho zbrojnica, ktorú tu postavili na začiatku storočia. Každý, kto bol kedysi vojakom, používal výzbroj vyrobenú v Hanyangu. Vďaka týmto výrobkom sa Hanyang dostal do povedomia ľudí. Posledné roky sa vo Wuhane rozrastá chemický priemysel, ktorého centrum je tiež v Hanyangu.
Neviem, odkedy sú tieto tri časti Wuhanu takto výrazne odlišné, hádam už od čias, keď tu vládol Zhang Zhidong.[6] S plynutím času prešli všetky tri časti výraznou modernizáciou, napriek tomu však medzi nimi tieto rozdiely pretrvávajú, hoci tok času ich neustále zmenšuje.
Veľmi málo miest má takú unikátnu prírodnú scenériu ako Wuhan: kam oko dohliadne, vidno zarovnaný terén nížin povodia Dlhej rieky a rieky Han, zlievajúcich sa v strede mesta, ktorý dokresľuje množstvo nižších pohorí, vyčnievajúcich ako figúrky na šachovnici. Prírodu v tomto modernom meste dopĺňajú všadeprítomné trblietavé jazerá. Miesia sa tu hory, rieky, jazerá, škriekajúce čajky, vŕby a priehrady, ale aj vysoké mrakodrapy, visuté mosty, týčiace sa pagody a žiariace reklamné billboardy. Príroda darovala Wuhanu unikátne podmienky. Stačí, aby bola výstavba dobre plánovaná, a Wuhan sa ľahko zaradí medzi najkrajšie mestá sveta.
Podobne ako v ďalších významných svetových metropolách aj vo Wuhane sa stretáva obchod, priemysel a veda. Má za sebou životné peripetie, dejiny poznačené preliatou krvou, zažil koloniálnu hanbu aj ťarchu vojny proti Japonsku, stavebný ošiaľ aj tragickú Kultúrnu revolúciu, má hrdinov i prostitútky, prehýba sa pod záplavou áut a v noci nespí, má drahé hotely a reštaurácie, nikdy neutíchajúce trhoviská, zelené stromy a červeň kvetov, ale aj veľké znečistenie a smog. Nájde sa tu ticho, mier aj krása a žijú tu nielen zbohatlíci, ale tiež ľudia na pokraji chudoby. Tak ako všetky moderné aglomerácie aj Wuhan prekypuje životom a vyrovná sa svetovým metropolám svojimi prednosťami, ako aj nevýhodami.
[1] Chu bol samostatný štát z obdobia dynastie Zhou, ktorého počiatky siahajú do začiatku 8. storočia pred n.l., keď sa vládcovia Chu vyhlásili za rovnocenných kráľov s kráľmi dynastie Zhou. Hoci bol Chu pôvodne bezvýznamným štátom na juh od ríše Zhou, sériou administratívnych reforiem sa počas Obdobia jari a jesene stal úspešným expanzívnym štátom a významným mocenským centrom. Zahŕňal väčšinu súčasných provincií Hubei a Hunan spolu s časťami mesta Chongqing, provincií Guizhou, Henan, Anhui, Jiangxi, Jiangsu, Zhejiang a aj Šanghaja. Štát Chu zanikol, keď dynastia Qin v roku 221 pred n. l. zjednotila Čínu.
[2] Pri názve miest Peking (Beijing), Šanghaj (Shanghai) a Kanton (Guangzhu) som použil slovenský prepis namiesto medzinárodného prepisu Pinyin, pretože ide o zaužívané slovenské názvy. Ďalšie miesta sú Nanjing – Nanking, Xi’an – Si’an.
[3] Názov celej rieky poznáme aj pod názvom Changjiang (Čchang-ťiang). Úsek rieky, pretekajúci stredozemnou Čínou aj provinciou Hubei, má tiež názov Yangzijiang (Jang-c'-ťiang, rieka Jang-c'). Názov Yangzijiang (Jang-c'-ťiang, rieka Jang-c') neoznačuje celý tok Dlhej rieky, ale iba jeho vnútrozemskú časť.
[4] Územie Číny pripomína telo sliepky, preto Číňania niekedy prezývajú Čínu aj Veľká sliepka.
[5] Čína má dnes viac ako 30 000 kilometrov tratí rýchlovlakov. Vo Wuhane je najväčší dopravný uzol celej ich vnútrozemskej siete. Jazdia rýchlosťou 250 až 350 km/h. Na linke Peking-Šanghaj (ako na jedinej) jazdí vlak rýchlosťou vyššou ako 400 km/h a chodí približne každých 5 až 10 minút. Kým prvé trate a súpravy postavila Čína v kooperácii s inými krajinami, najnovšie sú postavené na čínskych technológiách a vyrábajú sa iba v Číne.
[6] Zhang Zhidong (1837 – 1909) bol politik z obdobia vlády dynastie Qing.