Internetové kaviarne v Číne, druhý domov čínskej mládeže
2 min read

Internetové kaviarne v Číne, druhý domov čínskej mládeže

Čína má takmer 500 miliónov užívateľov internetu. Týmto počtom sa zaraďuje na prvé miesto na svete. V roku 2005 to bolo 111 miliónov, avšak len polovica vlastnila počítač. A podobne je tomu aj dnes. Ako sa na internet dostáva druhá polovica?

V našich končinách nastáva úpadok internetových kaviarní. Ako pätnásťročný som v nich býval každý druhý deň, dnes ani neviem, kde v okolí sa ešte nejaká nachádza. V Číne tomu tak však nie je. Internetové kaviarne sú aj na tých najnezvyčajnejších miestach. Stará rozpadajúca sa miestnosť niekde uprostred ničoho, kde kúpili jeden, dva, tri počítače, pripojenie na internet a hrdo vyvesili hoci aj papier s nápisom wangba – internetová kaviareň, alebo obrovské hala v mrakodrape so stovkami počítačov, kde existuje prvá aj druhá trieda. V druhej triede sedíte v pohodlných nastavovateľných kreslách, ale v druhej je to kreslo plné gombíkov na všetko možné, máte obsluhu, lepšie vybavenie a súkromie. Avšak keď sa v Číne povie internetová kaviareň, neznamená to len veľa počítačov s internetom, ale niečo oveľa viac.

Internetová kaviareň je častokrát pre dnešnú mladú generáciu Číňanov druhým domovom. Na vlastnej koži som to zažil. V internetových kaviarniach sme žili, jedli a aj spali. Každý sem chodí na niečo iné. Niektorí na sociálne siete. V Číne je ich nespočet. Weibo – čínsky lepší Twitter, dobré či zlé napodobneniny Facebooku, video siete . . . Iní sem chodia pozerať seriály a filmy. V Číne autorské práva nerobia veľký problém. Keď človek príde do kaviarne pozerať filmy môže ich pozerať zadarmo. Všetko od hollywoodskych trhákov až po čínske telenovely. Nikto tu od nikoho neberie žiadne poplatky, netreba čakať hodiny kým sa stiahne nejaký film „na čierno“, na všetko sú servery či programy, kde sa dá pozerať online (samozrejme to sa dá aj z osobných počítačov, či dokonca od nás zo Slovenska). Najpopulárnejšie sú však v Číne počítačové hry. Ľudia pri nich dokážu presedieť celé hodiny, ba dokonca dni. Pred nedávnom som sa dočítal o chlapcovi, ktorý sa uhral až na smrť. Hry sú nebezpečné a v Číne majú názov pre ľudí, ktorý nepracujú, neštudujú, ale len hrajú počítačové hry. Kaviarne si organizujú vlastné herné turnaje, ľudia z celej Číny sa stretávajú online, ba dokonca s celým svetom, aby si na seba „zastrieľali“.

Kaviarne bývajú otvorené nonstop. A nikto nikoho nevyháňa keď zadrieme. Skôr naopak. Sám som tam chodil prespávať, keďže moje internáty boli ďaleko od mesta. Sklopil som si kreslo do polohy ležmo, pustil si film a spal som až do rána. Rovnako ako polovica kaviarne a všetci moji kamaráti. Aj keď sme sa ráno budili úplne dolámaní, praktikovali sme to takmer každý víkend. Ak na nás prišiel hlad, rovno v kaviarni sme si mohli objednať instantné rezance, alebo aj rôzny výber plastových obedárov. Donášku z reštaurácie tiež nikto nezakazuje. A pred kaviarňami dokonca bývajú pojazdné vozíky s rôznymi špecialitami. Vždy keď sme trávili noci v kaviarňach, tak sme sa aj o štvrtej ráno chodievali najesť k tete s sechuanskými pikantnosťami, ktorá bola každú noc pred vchodom.

Internetové kaviarne sú skrátka miesta, kde sa všetci socializujú, či už online alebo v reále. Uvidíme či ich čaká rovnaký osud ako u nás.