Večera v čínskej domácnosti

Klienti, ktorých sprevádzam po Číne sa ma často pýtajú, či bežní Číňania jedia v reštauráciách alebo si varia doma. Pýtajú sa to, pretože v Číne sú na každom kroku reštaurácie. A reštaurácie všetkých štýlov, chutí a aj cien. Tak napríklad iba pri mojom byte sa ich nachádza takmer tridsať. Aby som spomenul aspoň zopár mojich obľúbených, je tu ulička, kde predávajú pečených sumcov, krvavočervených rakov, alebo chlpatých krabov. Záleží od sezóny, ale vždy to tu je ako v ZOO. Kedže potraviny, a najmä tie, čo pochádzajú z vody, by mal človek vidieť živé. Hneď vedľa toho mám drahú indickú reštauráciu, kam prichádzajú niekedy celé autobusy bohatých Indov. Nachádza sa na treťom poschodí, ale prvé a druhé poschodie, je ďalšia reštaurácia, či skôr jedáleň obrovských rozmerov. Každý deň v nej na jedlo čaká rada ľudí až na ulicu. Neďaleko odtiaľ je možné natrafiť na „lanzhouvské“ ručne ťahané nudle, kde miska stojí jedno euro, potom tu je reštaurácia s čínskymi kebabmi „roujiamo“, horúci kotlík, kačky na pive, pizza, mnohé malé čínske „vývarovne“ a veľká luxusná reštaurácia kantonských špecialít… To všetko je v okruhu tisíc päťsto metrov od môjho bytu. Ale, ak aby som odpovedal na otázku klientov: bežní Číňania radšej jedia doma.

Samozrejme radi chodia do reštaurácií a minimálne v piatok večer niekam idú. Alebo keď sa stretáva partia, ide sa do reštaurácie. Kedysi sa s partiou chodilo domov a nie von. Lenže život v Číne prebiehal v minulosti  na ulici. Dnes už to v Šanghaji neplatí. Ľudia sú zavretí v bytoch vo veľkých domoch, ulice sú vyhradené autám, motorkám a chodcom. A do bytu by sa kamaráti nepomestili. No keď príde na večeru s rodinou, Číňania na doma uvarené jedlo nedajú dopustiť. Prečo? Pretože doma skrátka lepšie chutí… A človek vie, čo do toho jedla bolo pridané. Dnešná generácia Číňanov jedlu neverí po skúsenosti z rôznych potravinových škandálov.
Doma si nevaria len jednoduché jedlá. Včera napríklad prišla moja čínska partnerka so slanými nakladanými kačacími vajíčkami. Nevedel som, čo sa chystá, ale keďže nerada robí s ohňom, v kuchyni často pomáham.

Zobrali sme veľkú dyňu, nakrájali na kocky, umyli a obalili v múke. Potom sme rozpálili olej a rýchlo sme tieto kocky vysmažili. Kedže sú obalené v múke, vytvoria si škrupinku a nenasiaknu olejom. Človek ich ani nemusí nechať odkvapkať. Potom sme zobrali nakladané varené kačacie vajíčka, vybrali sme z nich tuhé žĺtky a tie hodili do zohriateho oleja. Ako sa začali piecť hneď ožili. Vyzeralo to, ako by sme do oleja vyliali saponát. Bublín a bublín. No okamžite sa začala šíriť prenikavá vôňa. Po pár sekundách, keď bubliny už boli ako v dobre napustenom kúpeli, sme do tejto hmoty ponorili predtým urobenú dyňu. Narýchlo sme ju dobre obalili v tejto zmesi, ktorá sa na kocky nalepila a všetky bubliny zmizli. Vytvorili druhé cestíčko a po dvoch minútach to všetko išlo na tanier. Nič viac nepridávať, ani soľ, ani cukor, ani omáčky. Žĺtka z vajíčok sú tak výrazné, že krásne ochutia túto dyňu aj bez ďalších prísad. Podla mňa je to jedno z najlepších zeleninových čínskych jedál a pokiaľ zoženiete čínske nakladané kačacie vajíčka, môžete si ho pripraviť aj doma. Veľmi jednoduché.
Kedysi som si myslel, že Číňania si určite doma nevaria. Na čo by si aj, keď je vonku toľko dobrých reštaurácií. Ale veru doma uvarené je aj tak najlepšie. Občas domov prinesieme ešte živých krabov z miestneho trhu. Sú zviazaní špagátom aby neušli, alebo nechytili človeka klepetom. Alebo hneď za naším bytom majú čerstvé ryby, ktoré doma len naplníme zázvorom a jarnou cibuľkou, vymasírujeme ich v čínskom víne a na pare podusíme. Ako náhle zbelejú  oči, jemné mäsko je pripravené na na večeru.