U suseda na pálenke
Príhody z čínskej dediny

O chvíľu začína čínsky Nový rok. Samozrejme najprv budú Vianoce, potom náš Nový rok, a až potom bude ten čínsky. Ale na čínskej dedine tie prvé dva sviatky miestnych moc nezaujímajú. To sa bude oslavovať len v našom malom domčeku, kde budem ja, Liya a Duo Duo; nikde inde už nie.
Čím viac sa čínsky Nový rok blíži, tým živšia je naša dedina. A tým viac karaoke susedia spievajú. Už ma dokonca aj na jedno zlomili, ale o tom až o chvíľu.
Dedina sa stáva živšou v prvom rade preto, lebo sa vracajú ľudia, ktorí migrujú za prácou. Zatiaľ sa ich vrátilo len zopár, ale každý týždeň prichádzajú noví, a čím bližšie k Novému roku budeme, tým viac sa ich vráti. Pre mnohých je toto jediná časť roka, kedy môžu byť konečne doma. I keď tento rok sa príchodu ľudí z miest ľudia obávajú, pretože sa uvoľnili covidové opatrenia. Vírus sa v mestách šíri ako prívalová vlna, dedinčania sa boja, kto to sem ako prvý donesie. Žijú tu najmä starí ľudia a nie je tu dobrý prístup k zdravotníctvu. Len jeden dedinský, nie moc dobrý lekár; najbližšie nemocnica je tri hodiny autom.
Druhý dôvod, prečo sa dedina stáva stále živšou je, že rodiny organizujú spoločné hostiny, najmä svadby. Koniec roka je na čínskej dedine najlepšie obdobie na svadbu. Na poli nie je veľa roboty, mnohí ľudia z miest sa vrátili, a môže sa voľne hodovať a piť aj niekoľko dní v kuse. To je bežná vec.
Musím povedať že ma trochu prekvapilo, ako veľmi sa tu na dedine pije. Bol som už na dvoch susedských hostinách a všade tiekla pálenka prúdom. Hoci sa z času na čas niekto snaží vykrútiť a nepiť, ešte som nezažil, že by mu to kolektív umožnil. Okrem toho výhovorka, ktorú počúvam najčastejšie je aj tak:
"Ja už som pil strašne veľa na obed."
Našťastie čínske pijatiky sú rýchle. Pije sa veľa, neustále, ale zároveň toho miestni až toľko nevydržia. Dedinský priemer, čo som zatiaľ odsledoval, sú tri poldecáky až po okraj. Keďže sú zvyknutí vstávať ešte pred východom slnka, väčšinou už okolo desiatej večer zábavy končia a idú spať. V zime síce je práce na poli menej, ale stále je jej dosť. Teraz sa napríklad pália kukuričné stvoly, alebo sa zbiera opadané ihličie na výrobu hnojiva.
Pred pár dňami sa z mesta vrátila aj rodina nášho suseda Yanga. Inak všetci v tejto dedine sa volajú Yang, v Číne je bežné, že celé dediny majú iba jedno priezvisko. Nazvime ich teda Klan Yangovcov - cez plot ma zavolali na večeru. Vraj boli cez deň chytať ryby a robia čerstvú rybaciu polievku. Liya bola ešte v Šanghaji, nechcelo sa mi aj tak variť, plus to mohol byť zaujímavý zážitok a tak som súhlasil.
Rybaciu polievku robili na dvore na prenosných kachliach, nepálili však drevom, ale obranou kukuricou, čo ma celkom zaujalo. Horelo to super, len museli častejšie prikladať. No tu aj tak všetko horí pomalšie, lebo je tu nadmorská výška 2400 metrov nad morom, čiže menej kyslíka. Polievka bola z kaprov a zemiakov, samozrejme plná čili. Ale veľmi dobrá.
Najprv sme spoločne dovárali jedlo na dvore, rozprávali sa a popíjali čajík. Ako zašlo slnko, bola už poriadna zima, ešte že tam hrial oheň. Potom sme sa všetci presunuli do kuchyne, kde sme si posadali za nízky stôl na tak malé stoličky, že sme mali kolená až pod bradou. Takto sa na čínskej dedine sedí vždy. Na stole pristál kotol rybacej polievky s niekoľkými rybami, dve kapusty, ktoré boli tiež uvarené vo vývare z rýb, a misa fazúľ. K tomu biela ryža a samozrejme demižón pálenky.
Okolo stola som sedel ja - jeden Slovák, a asi desať Yangovcov - tri ženy, dve deti a zvyšok muži. Večera bola družná, Číňania sa navzájom prekrikovali, popri tom schuti jedli, a každých 5 minút si pripíjalo. Po tom sme sa presunuli do karaoke miestnosti na druhom poschodí.
Starý sused Yang tam má naozaj modernú výbavu. Dva obrovské reproduktory, audiosystém s bezdrôtovými mikrofónmi a všetko je to napojené na veľkú televíziu na stene, v ktorej je nainštalovaná karaoke aplikácia. Vyskočil QR kód, dedinčania ho naskenovali mobilmi a potom si každý vyberal pesničky vo svojom mobile. Skákali rovno do poradovníka na televízii a striedala sa pesnička za pesničkou, Yangovci na mikrofóne, a mňa už čoskoro bolela hlava. Spievali jeden horšie ako druhý. Popri tom sme jedli slnečnicové semiačka a popíjali čaj. Tentokrát bola zábava pokojná, nepokračovalo sa v pití a spievalo sa asi len pol hodinu. Potom sa partia rozpustila. Ja som išiel domov. Ako som však zistil o pár minút, zábava sa rozpustila len preto, že sa presunuli k inému susedovi, odkiaľ sa znova začal šíriť hlučný spev. Som rád že tam ma už nezavolali.
Členovia druhej a tretej úrovne, ktorí počúvajú newsletter ako Podcast: Drahoslava K., Jaroslav U., Jan W., Jozef P., Viktor L., Jiří K., Jozef B., Pavel P., Jiří B., Peter Z., Martin A., Jan C., František M., Jozef M., Marie M., Kamila O., Marcela M., Matej H., Tomas T., Tomas K
Ste členom blogu a chceli by ste byť uverejnený celým menom, prípadne aj s preklikom? Napíšte mi.
Chcete sa pridať medzi členov?
