Rande na slepo v Číne
2 min read

Rande na slepo v Číne

Rande na slepo v Číne

Trhy detí na sobáš

Áno, tento názov znie hrôzostrašne. Číňania tento zvyk nazývajú „rande na slepo“ (xiangqin – 相亲). U nás je ale rande na slepo niečo podstatne iné. A preto tento pojem nepoužijem.

Jedným miestom, kde sa každý víkend odohráva „ponuka detí na sobáš“ je Ľudový park v Šanghaji . Park býva tak plný ľudí, že Šanghajské slepé rande sú známe po celej Číne. Rodičia, alebo aj starí rodičia, prichádzajú do parku s reklamou na svojich potomkov. Rok narodenia, výška, váha, vzdelanie, práca, povaha a pod. Samozrejme sme v Šanghaji takže nesmie chýbať informácia o hypotéke, kde majú byt, aké príjmy majú a podobne. Fotografia nie je vždy dostupná.

Ako to v Šanghaji vyzerá si môžete pozrieť na krátkom videu, ktoré som natočil

Rodičia potencionálnych partnerov sa predstavia, prediskutujú svoje deti a keď to vyzerá sľubne, dohodnú sa, že im sprostredkujú rande. Deti samotné na tieto trhy nechodia, ale na rande áno. Hovorím síce o deťoch, ale mal by som skôr hovoriť o starých dievkach a mládencoch. Väčšinou sú na týchto letákoch ľudia minimálne po tridsiatke, ktoré cez svoju kariéru nemajú čas hľadať si partnera. V Šanghaji je síce tridsať miliónov ľudí, ale aj tak dokáže byť veľmi anonymný.

Väčšina inzerátov je pochopiteľne v iba v čínštine, takže cudzinci často krát nevedia, o čo v tých parkoch ide. Ale videl som aj inzeráty v angličtine, kde možno mladá Číňanka dúfala, že by sa mohol ozvať aj nejaký cudzinec, alebo aspoň že bude mať väčšie šance, keď bude inzerát aj angličtine. Inzerát končil vetou I english is very pefect.

A občas sem dokonca prídu dať letáčik aj cudzinci, len tak z recesie. Najväčší záujem rozhodne budil protagonista Shakespeara, Gandalfa a Magneta v jednom – Sir Ian McKellen.

Pýtal som sa svojej priateľky na pohľad mladých ľudí na tento zvyk. Ona sama bola jeho obeťou a absolvovala už veľa, chvalabohu neúspešných, slepých rande. Tvrdí, že mladí ľudia si proste na to zvykli. Poslúchnu rodičov a idú na dohodnuté rande, ale nemajú také očakávania ako rodičia.

Aj napriek tomu že tam idú, chcú si svojho partnera nájsť sami a prirodzenou cestou. Dokonca mi rozprávala o jednom svojom slepom rande. Rodičia jej vybrali muža niečo cez 30, s bytom, autom a dobrou robotou, ale ktorému sa nedokázala pozrieť do tváre, aký bol škaredý. Aj napriek tomu s ním musela ísť aj na druhé stretnutie, kde ju on odmietol s tým, že sa mu zdá príliš „draho zmýšlajúca“, pretože chodí rada na operu, do divadla, do galérií a do kina. Sú to podľa neho veľmi drahé špásy a nechápe prečo si nenájde nejakú zábavku, kde bude s kamarátkami a jeho to nebude stáť veľa peňazí (premýšľal o budúcnosti, nie že by jej aspoň raz zaplatil vstupenku).

Ona sama sa však týchto výmenných obchodov nikdy nezúčastňovala a ako mi povedala, ani sa nikdy nebola v Ľudovom parku pozrieť ako to tam vyzerá.

Videl som tieto „trhy“ aj v Daliane, ale tam bolo zopár papierov vyvesených na konárikoch stromu, zatiaľ čo v Šanghaji sa cez park nedá cez víkend ani prejsť. Aj napriek tomu že toto rande na slepo nie je medzi mladými ľuďmi úplne populárne, dohadzovanie si partnerov je stále živá súčasť čínskej kultúry a len tak nezmizne. Mladí ľudia to len radšej robia diskrétnejšie a cez kamarátov, nie cez rodičov.