Terakotová armáda
Náhody často prinášajú tie najväčšie objavy ľudstva. V roku 1974 sa jedna šťastná „náhoda“ stala. Neďaleko mestečka Xi’an sa miestni obyvatelia rozhodli, že vyhĺbia studňu. Banálne kopanie studne sa premenilo na významný objav veľkolepej hrobky cisára Qin Shihuangdi. Hrobka prvého cisára dynastie Qin sa dodnes považuje za jeden z najväčších objavov 20. storočia.
Cisárov Qin Shi Huangdi
Qin Shi Huangdi bol vládcom štátu Qin a po zjednotení ríše aj dynastie Qin. Do histórie sa zapísal nielen ako zjednotiteľ ríše, ale aj ako krutý vládca, ktorý panoval tvrdou rukou. Svoje úsilie zameral na reorganizáciu a zjednotenie krajiny. Zaslúžil sa o vytvorenie jednotného systému písma, kde prakticky neexistujú regionálne odlišnosti, ďalej prepracovanej peňažnej sústavy, či dĺžkových a váhových mier. Cisár bol preslávený svojím záujmom o posmrtný život a nesmrteľnosť. To mu bolo osudné, pretože sa jedným „liekom na nesmrteľnosť” otrávil. Okrem spomínaných reforiem (a aj ďalších), stihol aj pospájať úseky Dlhého múru a postaviť Terakotovú armádu – najväčšiu hrobku na svete.
Krásny film o cisárovi Qin Shihuangdi je Hrdina s Jet Lim v hlavnej role.
Objavenie terakotovej armády
K objaveniu hrobky prvého cisára a teda aj terakotovej armády viedla šťastlivá náhoda. Dedinčania neďaleko mestečka Xi’an hĺbili v roku 1974 studňu. Po pár metroch kopania sa zem začala prepadať. Zvedavosť ich priviedla až k objaveniu úlomkov a dokonca postáv bojovníkov. Ďalej už pokračovali vo výskume archeológovia, ktorí odkryli komplex s rozlohou takmer 50 km². Archeologické práce viedli k odhaleniu takmer 8000 sôch vrátanie sôch bojovníkov, koní a vozov. Predpokladá sa, že sochy boli vyrobené okolo roku 220 pred naším letopočtom. V roku 1987 bola hrobka zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dodnes je však odhalená len jej malá časť. Vykopávky sú pozastavené, pretože nie je vyriešený technicky problém okamžitého zoxidovania a zmiznutia pôvodných farieb po tom, ako prídu do styku s kyslíkom.
Ako vyzerala hrobka prvého cisára
V prvom rade hrobka prvého cisára je len časťou veľkolepého komplexu, ktorý predstavuje majstrovský kúsok pohrebnej architektúry. Odkrytá bola len menšia časť celkovej plochy. Väčšina je stále nepreskúmaná. Skladá sa z nadzemnej a podzemnej časti. Súčasťou komplexu je mauzóleum prvého cisára dynastie Qin. Stavba disponuje jedinečnou konštrukciou. Rešpektuje prísne tradície. Postavená je v smere sever – juh s pyramídovou stavbou uprostred. Os celej pohrebnej architektúry tvorí mohyla, symbol absolútneho stredu, os sveta i celého vesmíru, okolo ktorej sa všetko krúti.
Pre bojovníkov z hliny boli vybudované štyri podzemné komory. Tisíce otrokov pracujúcich na stavbe vyhĺbilo najprv 5-metrovú jamu. Následne zem udupali a vyložili pálenou hlinou. Steny tiež tvorí hlina, no tá je vystužená masívnym drevom. Do komôr potom vkladali hlinené sochy bojovníkov a koní, aj vozy z dreva. Odhadom sa našlo okolo 8 000 mužských sôch, 600 koní a viac ako stovka vozov.
Jedinečnosť bojovníkov z hliny
Spomedzi tisícok bojovníkov sa nenájde ani jeden jediný opakujúci sa typ bojovníka. Tváre s rôznymi výrazmi dotvárajú niekedy aj fúzy a samozrejme rôzne účesy, väčšinou zviazané do vrkoča či drdolu. Vďaka realistickému stvárneniu postáv vieme s istotou povedať, že armádu tvorili rôzne vrstvy ozbrojencov vrátane pešiakov, lukostrelcov, pohoničov, jazdcov a generálov. Postavy mužov majú reálnu výšku od 1,7 do 1,9 metra. Vážia 100 až 300 kilogramov.
Základným materiálom sa stala pálená hlina, tzv. terakota. Z technického hľadiska boli vojaci umiestnení na masívnych podstavcov s drevenou výstuhou. Sochy boli plnofarebné a precízne zdobené. Bohužiaľ, kvôli oxidácii sa farby nedajú zatiaľ zachovať. Čo všetko sa pod zemou nachádza, sa teda ešte len dozvieme.