Sú šťastnejší Číňania, alebo Slováci?
Našli by sme príklady na oboch stranách tejto debaty, teda ľudí, čo tvrdia, že v Číne sa nedá byť šťastný, ale aj tých čo tvrdia, že v Číne sú ľudia šťastnejší než inde. V tomto článku sa mi určite nepodarí nájsť odpoveď, ale poďme si aspoň definovať, čo je podľa Číňanov šťastie.
Možno si hovoríte, že definovať šťastie je ťažké, ba dokonca nemožné. Ale čínska kultúra mi to trochu uľahčila. Pretože v tradičnej čínskej kultúre je šťastie definované štyrmi čínskymi znakmi:
衣食住行
Yi - prvý čínsky znak v tomto štvorslabičnom spojení znamená oblečenie. Na to, aby človek bol šťastný, musí mať ošatenie, do ktorého sa môže obliecť. Vysvetliť si to môžeme aj tak, že ľudia, ktorí nemajú ani len na šaty, budú veľmi ťažko naozaj šťastní. O tom sú Číňania presvedčení už tisíce rokov, nie je to len výmysel kapitalizmu. Chudoba nám šťastie odďaľuje a heslo, že peniaze k šťastiu nepotrebujeme, je popravde bullshit. Potrebujeme, peniaze sú v živote dôležité. Potrebujeme mať peniaze, aby sme vedeli mať nové možnosti, aby sme sa vedeli nadýchnuť a zastaviť, nielen hnať sa za ďalšou výplatou a zabudnúť žiť. Yi neznamená, že musím mať peniaze na značkové oblečenie či luxusné kabelky. Znamená to, že ak je mi zima, mám kabát, ktorý ma zahreje.
V Číne, a samozrejme aj na Slovensku, už väčšina ľudí túto podmienku k šťastiu spĺňa. Ľudia pod absolútnou hranicou chudoby už v Číne podľa oficiálnych údajov nie sú vôbec. Určite ešte sú, ale sú to už len zvyšky doby, kedy bola Čína zúbožená. Predsa len, ešte pred tridsiatimi rokmi žila v absolútnej chudobe väčšina čínskej populácie. Ľudí, ktorí v Číne nemajú ani len na šatstvo, by ste museli hľadať len vo veľmi odľahlých a nehostinných oblastiach. V tomto aspekte si Slováci stoja s Číňanmi bok po boku.
Znak Shi znamená jedlo, stravu. V Číne nie je jedlo o tom, aby sme doplnili energiu a vedeli cez deň fungovať. V Číne je jedlo pôžitok, ktorý si môžeme vychutnať, je to spôsob ako sa socializovať, symbolizuje to harmonické rodiny a priateľstvá.
Ja si znak Shi v spojení, ktoré označuje šťastie, nevysvetľujem ako symbol eliminácie chudoby, ale skôr symbol toho, že máme rodiny, priateľstvá a vieme si život vychutnať, ideálne pri dobrom jedle. Šťastie ide aj cez žalúdok, a popravde keďže v Číne je to jedlo naozaj dobré a extrémne pestré, myslím si, že tu majú oproti nám výhodu. Ako vraví čínsky vtip, chcel som ochutnať celú škálu čínskej kuchyne, strávil som v Číne desať rokov, ale za tých desať rokov som ešte neopustil ani provinciu Sichuan.
Na druhej strane tento znak symbolizuje aj harmonické priateľstvá a rodiny. A tu už si myslím, že my Slováci sme o krok napred. Čínske rodiny vinnou následkov nezdravej spoločnosti z 20. storočia, ale aj kvôli tradícii, že rodičia vychovávajú deti len z pragmatických dôvodov, aby mali niekoho, kto sa o nich postará v starobe, a túto obetu považujú sa splatenie dlhu, je v Číne extrémne veľa nefungujúcich rodín.
U nás sú rodiny slobodnejšie. Áno, aj u nás majú rodiny problémy, to je normálne, ale u nás nie sú tak veľmi zviazané konzervatívnou a prísnou hierarchiou ako v Číne. Milujúcim nechávame slobodu žiť si život aký chcú, v Číne sa rodičia snažia životy detí ovládať.
Zhu je znak pre bývanie. Tu sa popravde už dostávame do zložitejších vôd, pretože práve otázka bývania je niečo, čo pre väčšinu ľudí v Číne stojí ako najväčšia prekážka v ceste za šťastím. Byty, špeciálne vo väčších mestách, ale aj inde, sú veľmi drahé a naozaj nedostupné. Väčšina rodín funguje tak, že rodičia šetria na zálohu na byt pre deti a na zvyšok si ľudia berú hypotéku.
Najväčším problémom sú byty v okolí škôl, tradične totiž môžu školy prijímať žiakov iba v rámci obvodov, teda z rodín, čo tam vlastnia byt. Preto ceny bytov sú v okolí škôl ešte vyššie, málokedy idú aj malé byty pod milión eur a ľudia si berú hypotéky, na ktoré dávajú celý svoj príjem a ku koncu mesiaca nemajú peniaze ani na jedlo. Čínska vláda sa to snaží riešiť. Napríklad pravidlami na hypotéky sa snaží obmedziť špekulácie v realitách. Ľudia musia z prvej hypotéky zaplatiť 30% v hotovosti ako zálohu, z druhej už však 70%, čo je pri týchto cenách bytov naozaj ťažké. A platí to aj vtedy, keď tu prvú hypotéku vyplatili. Obmedzenie sa stále vzťahuje aj na druhú. Ľudia nesmú vlastniť viac nehnuteľností, aby sa nehromadili v rukách bohatých a v Pekingu už napríklad pravidlo na prijímanie do škôl v rámci okresu v niektorých častiach mesta zrušili. Len za rok 2021 sa zmenili pravidlá na kúpu nehnuteľností 286 krát.
Obrovský finančný tlak nevytvára na ľudí len ubytovanie, ale aj systém školstva. Najnovšie začína vláda taktiež prísne kontrolovať súkromné a zahraničné školy, ktoré generujú obrovské zisky na úkor zadlžovania sa rodín. Možno ste to postrehli aj v našich správach. Je to téma, ktorá bude pravdepodobne veľmi výrazne meniť trh vzdelávania v Číne. Ak vás to zaujíma podrobnejšie, v novom newslettri, ktorý vyjde v pondelok, budem posielať odkazy na články v našich médiách. Ak vás zaujímajú bližšie podrobnosti ohľadne týchto nových regúl s mojim komentárom čo to znamená pre spoločnosť, ale napríklad aj pre cudzincov žijúcich v Číne, venujem sa tomu podrobne v bonusovom videu a článku pre členov na tomto odkaze.
Pavel Dvorak
Xing, posledný znak označuje pohyb, dopravu. Podľa Číňanov je človek šťastný, ak má zabezpečené oblečenie, jedlo, bývanie a možnosť dopravy. Aj preto posledné roky Čína investovala väčšinu svojho novonadobudnutého bohatstva do infraštruktúrnych projektov. Pretože umožniť ľuďom jednoducho sa dopraviť z bodu A do bodu B je základ k šťastiu a spokojnosti. Ak neveríte, spomeňte si, ako ste sa naposledy cítili, keď ste stáli hodiny v zápche na D1, alebo čakali na dve hodiny meškajúci vlak slovenských dráh. V tomto aspekte to Čína zvláda naozaj excelentne, vnútroštátna, medzimestská aj zdieľaná doprava, ako aj infraštruktúra doručovania zásielok, jedla a nákupov je asi najsilnejšia stránka modernej Číny. Máloktorá krajina sa tu s Čínou môže porovnávať. V tomto aspekte Čína poráža Slovensko na plnej čiare.
Xing taktiež ale môže znamenať aj vycestovať, cestovať, oddychovať na cestách. V počte dovoleniek do roka zase Slovensko poráža Čínu na plnej dráhe, aj keď aj Číňania už začínajú cestovať. Cestovanie do zahraničia bolo až do korony stále populárnejšie, aj moja žena predávala v Číne zájazdy po Dunaji a iných európskych riekach. Teraz sa už do zahraničia ísť nedá, ale za to sa v Číne rozmohol vnútroštátny turizmus. Pretože chuť cestovať neupadla. A okrem toho, cestovanie sa stalo v Číne práve hlavným nástrojom na elimináciu chudoby. Čím chudobnejšie mesto, tým väčšiu šancu malo v posledných piatich rokoch stať sa populárnou turistickou atrakciou, ktorá lákala bohatších ľudí z miest, aby tam prišli míňať peniaze. A keď tam nič okrem chudoby nie je, to nevadí. Mieste úrady dostali peniaze na rozvoj turizmu, nejaké pamiatky tam postavili, napríklad v poslednej dobe sa všade stavali sklenené mosty. Pochopiteľne, tento obrovský boom turizmu zo sebou prináša aj veľa negatívnych aspektov, najmä zničenie autentickosti daného miesta a všadeprítomné davy ľudí, ale v konečnom dôsledku, do chudobných oblastí prídu peniaze a bohatší ľudia naplnia aj posledný znak z našej štvorice, čiže Xing - vycestovať.
Takže už viete, ako je v klasickej čínskej kultúre zadefinované šťastie. Niečo na tom je, i keď samo o sebe to k dosiahnutiu šťastia nie vždy stačí. Aj moderní Číňania si myslia, že dnes už to nestačí, takže k tomuto spojeniu pridali ďalšie dve slová - zábava a práca.
Aby človek mohol byť šťastný, musí ho napĺňať aj jeho práca, pretože v nej strávi polovici svojho života. Byť spokojný so svojou prácou a zároveň mať dostatok času aj na zábavu a naplnenie, tak v tomto prípade asi ešte stále vyhráva Slovensko. Ale na druhej strane, čo sa týka platového ohodnotenia (najmä) kvalifikovanejšej pracovnej sily, tu začína už pomaly vyhrávať Čína.
Nuž, ako som hovoril, nájsť odpoveď na to, kto je šťastnejší je ťažké. Ale určite budeme hľadať odpovede na túto otázku aj v ďalších videách a článkoch.