Naše mená sú v Číne veľmi nepraktické (podobne ako čínske mená u nás, ale o tom inokedy). Číňania nevedia vysloviť Pavel Dvořák a už vôbec nie sú schopní takéto meno si zapamätať. Preto si väčšina cudzincov, ktorí žijú v Číne, zvolí čínske meno. Existujú dve možnosti ako na to. Jedna je meno prevziať foneticky a druhá je vymyslieť v čínštine úplne nové meno, ktoré s pôvodným menom nemá nič či málo spoločné.
Mená sú v čínskej kultúre veľmi dôležité, majú význam, ktorý podľa Číňanov určuje náš osud. Preto pri vymýšľaní čínskeho mena treba byť opatrný. Nikto sa predsa nechce volať „Sójová omáčka“ či ešte horšie. Preto je dobré, ak s výberom mena pomôže Číňan. No ani to nezaručuje úspech. Mne čínske meno vybrala profesorka, ktorá nás učila hodiny konverzácií na vysokej škole. Hoci bola Číňanka, meno, ktoré mi vybrala nebolo dobré. Na pochopenie si však musíme vysvetliť, ako sa čínske mená vlastne tvoria.
Začať musíme pri samotnej čínštine. Čínština sa zapisuje znakovým písmom – znakmi. Nie je to abeceda. Každý význam má svoj vlastný znak. Znak je vždy jedna slabika. Najobsiahlejší slovník čínštiny obsahuje 85 568 znakov, hranica gramotnosti je okolo dva a pol tisíca znakov. Ja viem asi päť- až sedemtisíc znakov. Jeden znak môže mať niekoľko významov zároveň, môže mať jeden význam alebo môže byť aj bez významu.
Preložiť meno foneticky znamená, že sa použijú také čínske znaky, ktoré znejú podobne ako pôvodné meno. Čínština má však obmedzený počet slabík – zvukov. Má ich menej ako naše západné jazyky. Preto treba vyberať z dostupných zvukov. Pri niektorých menách je to jednoduché. Napríklad „Obama“ sa po čínsky povie „O Ba Ma“. No takýto jednoduchý preklad býva výnimka. Napríklad meno Lukáš sa dá preložiť ako „Lu Ke“, Jana ako „Ya Na“, Peter ako „Pi Te“. Aj niektoré slávne západné priezviská majú čínske preklady. Napríklad Schwarzenegger je po čínsky „Shi Wa Xin Ge“ alebo Dvořák je „De Wo Xia Ke“. Foneticky preložené meno je však iba preklad, nedá sa považovať za čínske meno, nemá žiadny význam a môže byť dlhšie než bežné čínske mená. Zároveň nie každé meno má svoj ustálený preklad. Schwarzenegger má, lebo je to svetová celebrita. No napríklad priezvisko Štúr svoj preklad nemá, a tak ho Číňania väčšinou vymýšľajú na mieste. Z týchto dôvodov je oveľa lepšie vybrať si úplne nové čínske meno na základe významu. Presne tak, ako to robia aj Číňania.
Čínske mená sa vo väčšine prípadov skladajú z troch znakov. Prvý znak je priezvisko a ďalšie dva meno. Výnimočne sa stáva, že priezvisko má dva znaky a jeden znak tvorí meno. Existujú aj dvojznakové mená, ale to je opäť skôr výnimka. Na priezviská sa vyberajú znaky, ktoré nemajú význam, ale pri znakoch v mene je význam zase veľmi dôležitý.
Ako prvé mi profesorka musela vybrať priezvisko. My máme obmedzený počet krstných mien, Číňania majú obmedzený počet priezvisk. Spolu s dielaktmi v čínštine existuje trochu viac ako šesťtisíc rôznych priezvisk. No 85 percent všetkých Číňanov má jedno z menej ako stovky najbežnejších priezvisk. Dokonca 20 percent všetkých Číňanov, to znamená 260 miliónov ľudí, sa volá buď Wang, Li, alebo Zhang, čo sú tri najrozšírenejšie priezviská. Mne profesorka vybrala priezvisko Duo, keďže výslovnosťou sa to trochu podobá na prvú slabiku mena Dvořák.
Vymýšľanie krstných mien je na rozdiel od priezvisk neobmedzené, znamenať môže hocičo. Napríklad čínske meno slávneho herca Brucea Li je „Li Xiaolong“, čo znamená „Malý Drak Li“. Slávny reformátor „Deng Xiaoping“ sa volal „Malý mier Deng“, i keď jeho rodné meno bolo „Deng Xiansheng“, čo by sa dalo voľne preložiť ako „Starý svätec Deng“. Jackie Chan sa v čínštine volá „Cheng Long“ a to znamená „Stať sa drakom“.
Mne profesorka vymyslela meno „Qizhi“, čo znamená „Dosiahne zázraky“. Význam pochádza z jednej básne Mao Zedonga, ktorý napísal „Červené dcéry Číny majú radšej vojenské rovnošaty než červené zástery, a preto dosiahnú zázraky“ (voľný preklad).
Z krstného mena sa dá vyčítať veľmi veľa o človeku a jeho rodine. Ak je človek z rodiny intelektuálov, jeho meno býva veľmi komplikované. Niekedy až príliš. V roku 2009 sa počas sčítania ľudu zistilo, že 60 miliónov ľudí má netradičné mená a dvadsaťtritisíc znakov v týchto menách sa nedá napísať na počítači, lebo ich dostupné fonty – počítačové písma – nepodporovali. Úrady museli týchto ľudí kontaktovať a vyzvať ich, aby si zmenili meno, pretože inak nemôžu dostať nové občianske preukazy s čipom, lebo ich mená sa nedajú napísať. Naopak, ak je niekto z jednoduchšej rodiny, pravdepodobne bude mať krstné meno, ktoré sa v Číne vyskytuje často. V prípade mužských mien niečo s drakom alebo pokladom, v prípade žien niečo s orchideou alebo krásou. Niekedy sa dokonca dá z mena vyčítať aj približný vek človeka. Napríklad keď sa niekto volá „Budovateľ štátu“ alebo „Ochranca Červeného východu“, pravdepodobne sa narodil v období vlády Mao Zedonga. Niektorí ľudia dokonca vyberali mená pre svoje deti na základe aktuálnych politických kampaní „Veľkého vodcu“.
Keď sme s Liyou začali chodiť, povedala mi, že moje meno sa mi vôbec nehodí. Znak Duo sa ako priezvisko nepoužíva, každému hneď napadne, že takto by sa Číňan určite nevolal. Moje krstné meno vytvorené na základe básne Mao Zedonga by sa zase hodilo pre staršiu ženu z vidieka, ktorej rodičia vyrastali počas kultu osobnosti Maa. A nie pre mladého Európana. Navrhla mi, že mi pomôže vymyslieť nové meno. Ja som s radosťou súhlasil.
Za nové priezvisko mi vybrala slabiku Pan. Je to celkom rozšírené priezvisko a pripomína moje meno Pavel. Moje čínske meno je Jinwen. Prvý znak, ktorý sa vyslovuje Jin, znamená rozvahu. Opäť pochádza z citátu, tentoraz však zo všeobecne známeho príslovia, ktoré vraví „Hovor uvážlivo, konaj rozvážne“. Druhý znak znamená literatúra či “písané slovo” a odkazuje naň citát „Písať je ako kuť železo, nesmie sa kuť ani málo, ani príliš, inak sa vyhne cieľu“ (voľný preklad).
Takéto meno mi vybrala, pretože obaja moji rodičia sú spisovatelia, máme rodinné vydavateľstvo a ja sám sa živím písaním. Meno Duo Qizhi som teda zahodil a premenoval som sa na Pan Jinwen. Moje nové meno mi ľudia chvália, aj na prísne čínske štandardy je to veľmi dobré meno. Ešte šťastie, že som si našiel takú vzdelanú ženu. Pretože rovnako ako Číňania aj ja verím, že meno môže formovať náš osud. Ak by som sa volal Duo Qizhi, možno by ste túto knihu v rukách dnes nedržali.
(toto je kapitola z mojej knihy)