Pingyao - Čína z historických velkofilmov
6 min read

Pingyao - Čína z historických velkofilmov

Pingyao - Čína z historických velkofilmov

O piatej večer som nasadol do vlaku v Pekingu. Vedel som, že do mestečka Pingyao v provincii Shanxi prídem už o piatej ráno, ale tešil som sa na to. Pretože poetickú Čínu v mestečku Pingyao možno zažiť len do ôsmej hodiny ráno. Potom sa do mestečka vkráda komercia, obchody, reštaurácie a bary. Aj napriek krásnym pamiatkam, neuveriteľným hradbám, starobylej architektúre, milým miestnym ľuďom a dobrom jedle davy turistov dokážu návštevu občas znepríjemniť a preto si najradšej vychutnávam miesta ako Pingyao najmä skoro ráno, kým ešte všetci turisti spia.

Mestečko Pingyao je bývalé bankové centrum Číny a v časoch  posledných dvoch vládnucich dynastií jedno z najbohatších miest v Číne. Lenže z výslnia ho strhli moderné dejiny Číny. Na konci devätnásteho storočia čínska ráša rýchlo upadala. Posledné desaťročia dynastie Qing boli najmä v znamení korupcie, zatvárania očí pred realitou a úplneho odrezania sa vládnucej vrstvy od reality obyčajných ľudí. Svedčí o tom napríklad aj príhoda, kedy čínske námorníctvo úplne katastroficky prehralo niekoľko námorných bitiek so západnými mocnosťami. Preto cisárstcvo vyčlenili peniaze na obnovu námorníctva, lenže cisárovná tie penniaze využila na výstavbu mramorovej lode v Letnom paláci, kde si mohla vychutnávať luxus života v paláci. Peniaze ktoré boli určené na reformy vždy padli skôr na pôžitky vládcov, než na reálny úžitok. No keďže výdaje chodili aj na vojenské výdaje, aj na nákladné rozhadzovanie dynastie a najmä nožstvo peňazí sa strácalo v dierach obrovskej korupcie, peniaze sa rýchlo míňali.

Keď už bola  upadajúca dynastia Qing na pokraji bankrotu, tak si od bohatého bankového mesta Pingyao požičala peniaze. Lenže začiatok dvadsiateho storočia bol dynastii osudným. Nespokojnosť s dynastiou už vrela v celej spoločnosti a vyústila v sériu vpostaní ktorú riadila novo založená Národná strana na čele s Sunjatsenom. Opakovane sa snažili vojská ríše poraziť a zvrhnúť vládcov Qing, ale vždy neúspešne. Až sa im to jedného dňa podarilo náhodou. Vojská Národnej strane sa chystali nadalšie povstanie, no ich nepriatelia o nich vďaka špionom vedeli dopredu. Pravdepodobne by skončilo neúspeššne kao všetky predtým. Ale zhodou okolností Národnej strane vybuchol sklad s munícou a oni boli presvedční že ich to prezradí. Museli preto zaútočiť skôr než plánovali. A to sa ukázalo ako obrovské šťastiem pretože cisárske vojsko nebolo na predčasný útok pripravené a prehralo svoju prvú bitku. Na juhu Číny bola založená Čínska republika ktorá mala za cieľ cisárstvo úplne poraziť. A dopomohla im v tom zrada cisárskeho generála ktorý bol vysslaný ich poraziť, avšak keďže sám videl úpadok dynastie a zároveň sa túžil stať sa sám vládcom, miesto toho aby armádu Národnej strany napadol, ta sa s nimi dohodol a cisára zradil. Dynastia musela abdikovať. Pre Čínu sa skončilo dvojtisícročné cisárstvo. A pre Pingyao to zmanenalo,  že paniaze ktoré požičli dymastii už meuvidia a zároveň doba ktorá nasledovala netolerovala pôvodné štrúktpry a prerozdelenie bohatstva. A tak sa Pingyao potopilo spolu s dynastiou. Nové bohatso do Pingyao vrátilo až sto rokov potom s rozvojom turizmu, ale nepredbiehajme.

Úpadok Pingyaa mal aj dobré stránky. Vďaka tomu, že po bankrote upadlo mesto do zabudnutia, ubránilo sa mnohým pohromám dvadsiateho storočia, ktoré Čínu postihli. Najmä Kultúrnej revolúcii kedy sa všetko historické ničilo búralo a demolovalo. No zabudnuté mesta ako Pingyao sa čiastočne tomuto osudu vyhli, Rudých gardistov nezaujímalo tak intenzívne. I keď samorezjme úplne sa vyhnúť ničeniu za Kultúrnej revolúcie sa nepodarilo žiadnemu miestu, ale niektoré mestá si zachovali aspoň čiastočne svoj charakter.
A preto dnes môžete v Pingyao obdivovať nádhernú zachovalú cisársku architektúru starej Číny. Krásne zrekonštruované sú najmä dve ulice, jedna ide od západnej brány  hradieb k východnej, a druhá od severnej k južnej. Táto ulica sa volá Ming-Qing, podla posledných dvoch dynastií. Cez deň sa naplní obchodmi a turistami, večer zase hlasnou hudbou, barmi a reštauráciami. Hlučné bary a reštaurácie sú pre Pingyao relatívna novinka, ešte pred pár rokmi nebolo ani zďaleka také živé. No billboardy a reklamy posledné roky lákali ľudí k návšteve Pingyaa a mesto sa stalo víkendovou destinaciou mnohých Pekinčanov. Najmä po tom ako sa mesto s Pekingom spojilo rýchlovlakom.

Po celom starom meste sa dajú nájsť neuveriteľné architektonické skvosty. Keď si návštevník kúpi vstupenku  do mesta, má všetky pamiatky v cene. Od veľkého  Konfuciovho chrámu, cez akadémiu cisárskych skúšok, až po prvú banku , či Wushu akadémiu, ktorá je hneď oproti. Fotogenický je každý jeden roh, každé jedno zákutie týchto budov. Ešte aj toalety si mnohí fotia, pretože sú zrekonštruované tak, aby ladili s miestnou architektúrou. Severná a južná brána šesť kilometrov dlhých a šesťsto rokov starých hradieb sú veľkolepé, najmä keď ich večer krásne nasvietia. A v centre sa týčiaca mestská veža  ponúka krásny panoramatický pohľad na malebné šedé striešky. Popri ceste sa nachádzajú reštaurácie s miestnymi „nožom rezanými rezancami“. ktoré sú pre provinciu Shanxi typické, zatiaľčo pre vedľajšiu provinciu Shaanxi sú typické „ťahané nudle“. Z pohšadu ingediencií je to to isté jedlo, avšak s úplne iným tvarom cestovín. Pri ťahaných nudliach sa cesto vždy natiahle, prehne na polovicu a znova natiahne. Toto sa opakuje až kým kuchár nemá v ruke metre tenkých, lahodných rezancov ktoré potom hodí do vody aby sa uvarili. Pri rezaných rezancoch kuchár vezme plát cesta hrubá približne ako rožok, či francúzsla bageta a nad vriacou vodou cesto seká na tenké plátky ktoré rovno padajú do vody kde sa varia. Takéto cestoviny sú hrubšie s menej rpavidelným tvarom, avšak majú oveľa výraznejšiu chuť. Na konci sa zalejú silným vývarom väčšinou z hovädzieho mäsa.

Tým že masový turizmus prišiel do Pingyaa len nedávno, je relatívne dobre izolovaný len v spomenutých dvoch hlavných uliciach. Ako náhle sa človek vyberie do vedľajších uličiek, nájde autentický  jednoduchý a niekedy aj chudobný život, nezrekonštruované, ale aj napriek tomu nádherné stavby, malé čínske vývarovne a deti preháňajúce sa na starých bicykloch. Vďaka turizmu ich čaká pohodlnejší a bohatší život ako ich rodičov. Peniaze, ktoré turisti donesú, zabezpečia rozhodne krajší život pre dnes drsnú realitu ľudí uväznených v zamrznutom čase. Pingyao možno stratí trochu charakter zabudnutej Číny, ale tomuto prirodzenému vývoju sa zabrániť nedá. Ani Londýn a Paríž už nie sú mestá plné chudoby a nevyčítame im to. Turizmus síce v prvej vlne môže pôsobiť v týchto miestach nemiestne, ale z dlhodobého hľadiska pomôže. Nie len z zlepšením životnej úrovne, ale aj s zachovaním krásnej architektúru, do ktorej sa nemilosrdne zahrizol zub času.
Avšak ak si chcete ešte vychutnať atmosféru zabudnutej Číny, v Pinyau sa to stále dá. Spravte si napríklad prechádzku po celých hradbách, nielen po severnej a južnej bráne kde sú všetci turisti. Odľahlé časti hradieb vám  odhalia zabudnutý svet. Časom sa môže stať monotónny, ale pokiaľ viete oceniť pohľad do zákulisia prebúdzajúceho sa divadelného pódia, túto prechádzku oceníte.

Druhým spôsobom je privstať si skoro ráno. Alebo prísť raným vlakom ako my. V deň nášho príchodu, potom ako si moji spolucestovatelia políhali do izieb, aby dospali krátku cestu nočným vlakom, ja som si sadol do nádherného starobylého dvorčeka  pod oknami nášho hotela v nádhernej historickej budove, vytiahol som svoj cestovateľský čajový porcelán, načal čerstvo kúpenú „železnú bohyňu“ a pri dúškoch zaliateho čaju som sa započúval do zvukov prebúdzajúceho sa starobylého mestečka. Vtáky začali poletovať a krásne spievať, z ulice boli počuť prvé hlasy, búchanie hrncov a bublajúci vodu, v ktorej si miestni pripravujú „nožom rezané rezance“. Raný chlad a samota, ktoré ma ráno objímali, vyfarbovali šedé múry mestečka, ktoré ako by vypadlo z historického veľkofilmu o Číne z čias veľkolepých čínskych dynastií. Na modernite je dobré to, že je lenivá a ráno spí.