Naposledy som tu bol pred jedenástimi rokmi… Odvtedy som sa sem bál vrátiť. Čo keď to tu bude celé zničené? Nuž je len jeden spôsob, ako to zistiť!

Tento mail vám píšem už z našej dedinky Shaxi. Našu cestu sme museli o týždeň skrátiť, pretože nám doma všetci ochoreli. Náš pes DuoDuo, Liya a aj kamarátov syn. Aj tak sme boli na cestách presne tri týždne a natočili sme hodiny a hodiny materiálu. Pred finálnym návratom domov nás ale čakala ešte jedna veľmi dôležitá destinácia. Jaskynné obydlia pri prístavnom meste Qikou na Žltej rieke.

🤍
Toto vydanie newslettra podporila firma SGS Holding

Hoci sme jaskynných obydlí provincie Shaanxi a Shanxi videli už stovky, tieto sú iné. Mestečko Qikou bolo mestečkom, kde sa prenášal tovar z jedného brehu rieky na druhý breh. Nie cez mosty, ale na kompách. Prepravcovia samozrejme za takéto služby vyberali nemalé clo. Vďaka tomu zbohatli.

Ako každé iné mesto, kde sa sústreďuje veľa peňazí a veľa bohatých ľudí, aj mestu Qikou čelilo častému nebezpečiu prepadov a útokov. Aby ľudia ochránili svoje rodiny; najmä deti, ženy a starších ľudí, vybudovali im v horách oddelené jaskynné obydlia, ktoré boli ukryté pred očami zlodejov. Tak vznikla Dedina rodiny Li, ktorá je od Qikou vzdialená len pár kilometrov, no okolité prudké hory jej poskytovali dobrý úkryt. Tak dobrý, že pôvodná architektúra je zachovaná dodnes. Odolala dokonca aj Kultúrnej revolúcii, pretože ešte pred tým, počas vojny s Japonskom hrozilo, že sa sem dostaví nepriateľ. Všetci ušli. Nepriateľ neprišiel a ľudia sa nevrátili. Počas Kultúrnej revolúcie tu teda nebol nikto, kto by to mohol zničiť. Toto miesto je skrátka magické.

Dedinka skrytá v horách, neďaleko tečia Žltá rieka.

Ja som sem prišiel po prvýkrát, a aj naposledy, v roku 2012. Dedina rodiny Li ma očarila. Lenže za tých desať rokov som videl, ako masový turizmus dokáže krásne veci úplne zničiť. Preto som sa sem nechcel už vrátiť, chcel som mať uchovanú tú krásnu spomienku. Hoci Lijiashan, číže Dedina rodiny Li prežila Kultúrnu revolúciu, moderný turizmus možno neprežije.

Tentokrát však točíme diel o ľuďoch čo bývajú v jaskyniach. Toto miesto sa skrátka vynechať nedá. Nastal moment pravdy. Ako sa toto miesto zmenilo za desať rokov? Budú tu davy autobusových zájazdov? Budem sklamaný?

Sever Číny je drsný. Minulý newsletter som vám písal z púšte pri meste Zhongwei. Do Dediny rodiny Li to bolo odtiaľ poriadne ďaleko. Počas našej cesty práve krajinou prechádzala veľká púštna búrka a tak sme celé dni mali oblohu zahalenú v piesku. Pôsobilo to ešte dramatickejšie, ale bolo to vyčerpávajúce.

Naša cesta. Na ľavo je vidieť Veľký čínsky múr z dynastie Ming. My ideme provinciou Ningxia, za ním už je Vnútorné Mongolsko. 

Aj strava bola náročná. Je sa tu najmä jahňacie a hovädzie mäso. Keď sme si vypýtali zeleninu, povedali nám, že majú len tofu a zemiaky. Kde tu sa objavila kapusta a mrkva, ale aj toho bolo málo. Hoci ani ja, ani kamarát nie sme vegetariáni, mäsa jeme málo. Jahňacinu nejeme takmer vôbec. Na druhej strane, aj my čo jahňacinu nemáme radi, sme museli uznať že tu bola fakt dobrá. K tomu miestni pijú „čaj ôsmich pokladov“. Okrem čajových lístkov obsahuje aj goji, sezam, figy, ďatle a iné sušené ovocie. No hlavná prísada je strašne veľa cukru. Toto je moslimská autonómna oblasť, a podobne ako na blízkom východe, aj tu majú čaj radi presladený. Táto „diéta“ jahňaciny a cukru sa na nás veľmi rýchlo prejavila. Podľa čínskej medicíny sú to veľmi horúce jedlá, u človeka čo na to nie je zvyknutý, môžu spôsobiť kútiky na ústach, vredy v ústach, akné na tvári, alebo aj hnačky. Ja som chytil iba "jebáky", kamarát si vyskúšal všetko. Dosť bolo púští! Hurá do jaskyne! Snáď tam budú mať trochu zeleniny.

Do Dediny rodiny Li sme prišli za tmy. Hoci tu pribudlo veľké parkovisko pre turistov, bolo úplne prázdne. Pôvodne sme sa chceli ubytovať u domácich kde som spal pred desiatimi rokmi, mal som uložené ich telefóne číslo, ale akurát tam neboli. Odišli na nejakú dobu do mesta. Išli sme teda hľadať niečo iné.

Svetlo rozsvietené, 
ale nikto doma.

Celá dedina bola úplne čierna. Ani jedno svetielko, ani jeden človek. Ja som sa bál, že tu budú mraky turistov a pritom tu neboli ani len domáci. Našli sme druhý dom kde ponúkali izby na prespanie. Ani tu nik nebol, domáci tiež odišli do mesta. Už sme sa chystali po druhýkrát stanovať na parkovisku. Počas tejto cesty sme sa k tomu už raz museli uchýliť. Ale zrazu sme predsalen stretli jednu pani. Keď sme jej vysvetlili našu situáciu, hneď vedela u koho nás ubytovať. Zavolala im. A oni odmietli. Naša paní sa ale nedala.

"Musíte ich ubytovať!"

"Nie nechceme."

"Ale ubytujete ich. Idem k vám!" zavelila a hneď zavesila. Pripomenula mi tým moju vlastnú babku. Ani ona neuznáva „Nie“ ako odpoveď.

Pani domáca nám vybavuje ubytovanie.
Toto vydanie podporila firma SGS Holding

Hoci z nás hostitelia na začiatku nemali radosť, nakoniec sa ukázali ako neuveriteľne milí starí manželia, ktorí bývajú v najväčšom jaskynnom dome v celej dedine. Jeden veľký dvor, kde je dvojposchodová stavba s vchodmi do šestnástich (!!) jaskýň! Každá izba ich domu je vyhĺbená do skaly!

Pohľad na všetky izby
a toto bola naša izba.

Ukázalo sa, že nás nechceli ubytovať preto, lebo mať hostí pre nich znamená veľkú zodpovednosť a neboli pripravení na to hostiť ľudí. Aj tak nám, hoci si od nás vypýtali iba približne 12€ na osobu, pripravili zadarmo aj večeru, aj raňajky. Porozprávali nám o sebe, aj o celej dedine, robili nám sprievodcov a nakoniec nám aj spravili predstavenie tradičnej hudby, kde manžel hral na ich klasickom strunovom nástroji a manželka spievala. Boli neuveriteľní!

Počas doobedia ďalšieho dňa prišiel do dediny len jeden jediný turista. Mladá dievčina so psom. Poobede prišlo o trochu viac ľudí, ale stále bola celá dedina takmer úplne prázdna. Žiadne autobusy s davmi turistov! Spadol mi kameň zo srdca.

Dedina rodiny Li prežíva dodnes. Je pravda že tu pribudlo parkovisko, že sa tu do turizmu poriadne investovalo, počas sviatkov je tu ľudí vraj veľa, ale po zvyšok roka je tu stále krásna atmosféra, presne taká, do akej som sa pred jedenástimi rokmi zamiloval.

Ale zeleninu nemali.

❤️
Tento blog svojím členstvom podporilo už 51 ľudí!
Chcete sa pridať medzi členov či pozvať ma na digitálnu kávu?

p.s.: náš návrat nie je až tak definitívny, lebo tento rok ma čakajú ešte aspoň tri ďašie cesty za príbehmi :)