Mená v Číne, čo znamenajú a ako sa vyberajú?

Vravel som, že Číňania si dávajú veľmi záležať na výbere vhodného mena. Dnes hľadajú hlavne mená čo najzložitejšie a s čo neliterárnejšími znakmi. Ale ono tomu tak nebolo vždy. A stále tomu tak niekde nie je. Na vidieku a v chudobných oblastiach kedysi bola úplne opačná tendencia. Nechceli svojím deťom vybrať čo najlepšie meno, ale naopak, čo najhoršie. Prečo? Kedysi Číňania verili, že čím „blbšie“ meno človek bude mať, tým ľahšie sa mu bude žiť. Pretože bude mať až tak blbé meno, že ani zlí duchovia sa k nemu nebudú chcieť priblížiť! Táto tendencia existovala hlavne v oblastiach, kde ľudia naozaj mali existenčné problémy. Mená vyberali čo najjednoduchšie, čo najdivnejšie. Svoje deti pomenovali tak, ako by napríklad pomenovali svojho psa. Uvediem jeden príklad. V Číne existuje meno, ktoré je na juhu Číny považované za veľmi dobré meno – Ziteng (子腾 – znamenajá niečo ako povstať, zdvihnúť sa do výšky, stúpať, vzlietnuť…). Skvelé meno, ale len pre človeka, ktorého priezvisko nie je Du (杜). Pretože ak sa celým meno volá Du Ziteng (杜子腾), tak to v čínštine znie úplne rovnako ako veta „Duzi teng!(肚子疼)“. A to znamená „Bolí ma brucho!“. Žiadny zlý duch nepôjde vyhľadávať niekoho, kto sa volá „Bolí ma brucho!“. 🙂

Toto nie je jediný prípad poverčivosti pri vyberaní mien. V Číne celkom bežné, a veľmi jednoduché je meno si zmeniť. Prečo si ale ľudia menia mená? Okrem dôvodov, že ho proste nemajú radi, sú veľmi bežné aj dôvody spojené s Fengshui. Čo je Fengshui nebudem vysvetľovať, to väčšina ľudí tuší. Ako to však funguje s menami? Jednoducho. Nedarí sa mu v businesse a tak ide vyhľadať Fengshui majstra, opýtať sa v čom je problém. Problém je v jeho mene. Je stále chorý a ide vyhľadať Fengshui majstra, opýtať sa v čom je problém. Problém je v mene. Aj to sa stáva, Číňania veria, že vplyv mena na človeka je naozaj veľký a môže sa stať, že nešťastie sprevádza človeka práve kvôli jeho menu. Potom je ho treba zmeniť.

Napadá ma ešte jedna zaujímavosť, ktorú som nespomenul. Väčšina čínskych mien sa skladá z troch znakov, (väčšinou) jeden znak priezvisko a (väčšinou) dva znaky meno. Ale stredný znak máva niekedy jednu extra funkciu. Zjednocuje potomkov jedného rodu. Jeden zo spôsobov ako to funguje je, že otec vyberie konkrétny znak pre všetkých svojich potomkov. Napríklad daná rodina sa priezviskom volá Han a otec vyberie, že všetci jeho potomkovia budú mať v mene aj napríklad znak pre nefrit Yu (玉). To znamená, že každé dieťa tohoto rodu sa bude volať Han Yu_. Existuje ešte jeden spôsob ako to funguje, o mnoho zaujímavejší. Zo znakov stredného mena všetkých potomkov sa dá vyskladať nejaká veta, príslovie, či citát… Aká veta, to sa rôzni podla oblasti a zvykov. Niekedy im je táto „veta“ pridelená niekym dôležitým, niekedy ju vyberie otec/praotec a pod. A všetko toto nemusí fungovať len horizontálne, t.j. v rámci potomkov jednej generácie, ale aj vertikálne. To znamená, že zo stredných znakov syna, otca, deda a pradeda sa dá vyskladať napríklad štvorslabičné spojenie chengyu (čo sú veľmi bežné jazykové prvky v čínštine, často krát založené na klasických konotáciach).

Preberanie priezviska v rodine má celkovo oproti nám niekoľko odlišností. Žena nepreberá priezvisko manžela, len deti sa volajú po otcovi. Ale ani to nie vždy! Keď je rodina manželky dôležitejšia a bohatšia, deti dedia meno rodiny manželky a nie otca. Takže milí páni, ak chcete aby sa Vaše deti volali po Vás, nehľadajte si v Číne manželku s vyšším postavením. Pretože že toto je jedna z vecí, ktorá je stále veľmi bežná a sám takéto rodiny poznám.