Komunálne byty v Číne

U nás je taká predstava, že v Číne neexistuje sociálny systém, že ľudia sa majú zle, že štát sa stará len o seba. Ako by potom mohli byť v Číne sociálne byty? No sú. A ja v ňom dokonca bývam.

Na to, aby v Šanghaji človek dostal takýto byt, musí splniť niekoľko podmienok. Tie sú iné podľa toho, či je človek zo Šanghaja, alebo zvonka. Pre Šanghajčanov sú takéto: Musia mať pracovnú zmluvu, nesmú byť nezamestnaní. Nesmú využívať iné sociálne bytové výhody štátu (existuje ich mnoho). A na uchádzača musí pripadať menej ako 15m2 rodinnej nehnuteľnosti. Túto podmienku vysvetlím, je to totiž čínske špecifikum. V Číne existujú takzvané hukou. Hukou je mestská príslušnosť občana. Sociálny a zdravotný systém, vzdelanie a mnoho ďalšieho v Číne nie je jednotné. Geograficky sa to líši. Preto je hukou rozhodujúcim dokumentom v živote každého Číňana. Ľudia môžu migrovať za prácou, ale nemôžu si meniť mestskú príslušnosť (nie je to nemožné, ale je to veľmi komplikované). Uvediem príklad: Aj keď niekto pracuje v Šanghaji, dôchodok sa mu vypočíta podľa tabuliek, ktoré sa používajú v provincii, kde má hukou. V Číne existujú vidiecke hukou a mestské hukou. Vidiečan sa môže stať obyvateľom mesta a získať hukou, ale v Číne je nelegálne, aby sa človek z mesta stal vidiečanom. Ak má totiž niekto vidiecky hukou, štát mu dá zadarmo do užívania pôdu. Každý roľník v Číne má svoju pôdu, s ktorou si môže robiť čo chce. Lenže v Číne je príliš veľa ľudí, poťažne príliš veľa roľníkov a málo pôdy. Preto je nereálne stať sa roľníkom, ak sa ním človek nenarodil. A tu sme sa dostali k jadru problému. Hukou je viazaný na pôdu/nehnuteľnosť. Hukou je papier, ktorý musí byť vložený do „hukou pasu“ (inak je neplatný) a tento pas je viazaný na nehnuteľnosť. Je to niečo ako typ vlastníckeho dokladu. Pokiaľ človek nemá nehnuteľnosť, alebo na vidieku pôdu, nemá ani „hukou pas“. Je v tom prípade zapísaný v „hukou pase“ najbližšieho príbuzného, ktorý nehnuteľnosť vlastní. Až keď si sám kúpi byt, môže si vybaviť vlastný. A práve toto je tá podmienka komunálnych bytov v Číne. Pokiaľ má rodina len jednu malú nehnuteľnosť a mnoho členov, spadá v Šanghaji do kategórie sociálne slabšej rodiny. Hraničné číslo je 15m2 na hlavu. Výška platu a finančná situácia rodiny sa nezohľadňujú. Len pre zaujímavosť trocha odbočím z témy. Ak ľuďom zoberú v Číne byt, sú finančne kompenzovaní dosť vysokou sumou. A kompenzovaní sú všetci, ktorí sú zapísaní v hukou. Niekoľko rokov dopredu sa vie, aké byty sa budú búrať, a v tomto období sa všetci príbuzní zapisujú do „hukou pasu“ tejto nehnuteľnosti. Lebo čím viac ľudí tam je zapísaných, tým väčšiu kompenzáciu dostane (hukou pas má dvoch ľudí, každý dostane ilustračne 10 korún. Dokopy teda rodina dostane 20 korún. Ak je v hukou pase 100 ľudí, každý dostane 10 korún, dokopy teda rodina dostane 1 000 korún). Platí teda, ak rodine bude štát búrať byt, čím je sociálne slabšia, tým viac peňazí od štátu dostane. Akurát jediným meradlom sociálne slabšej rodiny je nehnuteľnosť.

Pri uchádzaní sa o komunálny byt sa treba ísť prihlásiť na miestny úrad. V priebehu mesiaca uchádzača preveria a potom dostane vyhlásenie, či má právo sa o takýto byt uchádzať. Ak ho dostane, musí s týmto dokladom ísť do realitky, ktorá zodpovedá za komunálne byty a prihlásiť sa do poradovníka. O tieto byty je obrovský záujem. Keď sme sa hlásili, štyri adresy z piatich už boli plné. Nemali sme na výber a pridali sa do čakacieho zoznamu na poslednú adresu. Čakali sme mesiac a potom nám zavolali, že na nás prišiel rad a môžeme si prísť vybrať byt. Byt sme si vybrali. Avšak potom sme zistili, že má problémy s plesňou a žiadali sme ho vymeniť. Povedali nám, že sa musíme znova prihlásiť do poradovníka. A zase čakať mesiac?, opýtali sme sa. Nie, za ten čas čo sme čakali my, sa dĺžka čakania zdvihla na neurčito! Našťastie tam bola moja svokra a ako pravá Šanghajčanka sa s chlapíkom z realitky tak pohádala, že nám ten byt vymenili ešte v daný deň.

V Šanghaji existuje päť adries, kde sa nachádzajú komunálne byty. Tieto byty sú všetko novopostavené, ľudia, ktorým sú pridelené, sú väčšinou úplne prví, čo sa do toho bytu nasťahovali a pokiaľ sa podarí, budú aj poslední. Byty sú na prenájom na 5 rokov (ešte to nie je na 100 % potvrdené) a po piatich rokoch sa budú predávať. Tí, čo v nich bývajú, majú predkupné právo a dostanú ich podstatne lacnejšie, ako je trhová cena nehnuteľností v Šanghaji. Tá je totiž extrémne vysoká. Napríklad starý zrekonštruovaný byt v vzdialenom centre, veľký asi 70 m2, stojí od 300 000 € hore. Za koľko sa tieto komunálne byty budú predávať sa nevie, ale aj nájomné je zvýhodnené asi o 50 %. Náš panelák má 24 poschodí a na každom poschodí štyri byty. Sú tú 3 druhy bytov – 50 m2, 70 m2, 100 m2. Bytoviek je v našom obytnom parku dvadsaťdva. Číňania majú v mestách obytné parky, sú to malé sídliská obohnané plotom, ktoré majú vlastný park, vlastných strážnikov, vlastných upratovačov, záhradníkov, inštalatérov, vlastné detské ihrisko a vlastné parkoviská. Tu za nič neplatíme, ani korunu extra. Všetko je v nájme. Neštátne byty si to však platia. V našom obytnom parku máme myslím šiestich strážnikov, viac ako desať záhradníkov, niekoľko upratovačiek a dvoch inštalatérov. Tieto čísla nemusia byť úplne presné, to sú počty, ktoré bežne stretávam, ale možno má niekto takú pracovnú zmenu, že som ho ešte nestretol. Záhradníci nám kosia, upratujú psie exkrementy, ochraňujú špagátom vyšliapané chodníčky v tráve, aby sa mohla zregenerovať atď. Inštalatéri sa starajú hlavne o detské ihrisko a o žiarovky v budovách, občas o nejaké iné malé poruchy. Taktiež v podstate nonstop sú tu umývači, ktorí čistia paneláky zvonka. Sú tu nonstop, lebo kým dokončia poslednú budovu, môžu zase začať od prvej. Keď sme sa nasťahovali, boli sme šiestou rodinou v našom paneláku. Po našom nasťahovaní to trvalo týždeň, kým sa celý úplne zaplnil. A v priebehu mesiaca sa zaplnilo celé naše sídlisko. Neuveriteľná rýchlosť. Keď sme prišli, nestálo na parkovisku ani jedno auto, park medzi bytmi bol úplne prázdny. Dnes už stoja autá aj vonku pred sídliskom, park je každý deň plný mamičiek, detičiek a psíkov. Tá rýchlosť, akou vedia Číňania zaplniť prázdne byty, je neuveriteľná. A nielen to. Keď sme sa nasťahovali, nebolo tu nič. Do mesiaca otvorili supermarket, kaderníctvo, lekáreň, dva trhy so zeleninou a mäsom, päť reštaurácií, jedno mäsiarstvo, obchod s kvetinami, papiernictvo… Dnes už rozširujú všetky cesty, ktoré k nám vedú. Doteraz to boli len úzke dvojprúdovky bez chodníkov, o pár mesiacov tu asi budú široké štvorprúdovky s chodníkmi. Akurát tu nemáme metro, takže doprava je na Šanghaj troška nepraktická. Mali sme šťastie, že sme tento byt dostali. Uchádzačov je príliš veľa. Ale na druhej strane, dostať komunálny byt na takejto vysokej úrovni len v priebehu dvoch mesiacov je neuveriteľné. Sami sme tomu neverili. A býva sa nám krásne. Už pol roka, a mesiac s novým psíkom.