Jubileum okrúhle narodeniny v Číne

Dnes za mnou prišla manželka a opýtala sa ma, čo prichystáme jej mame tento rok na narodeniny. Má totiž okrúhle výročie. „Tvoja mama má tento rok šesťdesiat rokov?“ opýtal som sa prekvapený. „Nie. Päťdesiat deväť,“ znela odpoveď. V Číne je totiž tradícia, že okrúhle narodeniny sa musia oslavoavť o rok skôr. A je s tým spojených hneď niekoľko pravidiel.
Oslavy rok pred reálnym jubileom praktizujú v Číne len ľudia po päťdesiatke alebo po šesťdesiatke. Úplne podľa správnosti by ľudia pred päťdesiatkou narodeniny nemali ani oslavovať. Ale s modernou spoločnosťou sa tento zvyk úplne vytratil a oslavujú sa narodeniny od narodenia. Každých desať rokov v čínskom presvedčení človek vchádza do nového obdobia. Rok prechodu (okrúhle výročie) je veľmi dôležitý a preto by ho človek mal prežiť skôr pokojne a bez veľkých osláv. Číňania majú príslovie, ktoré vraví „Z plného mesiaca už len ubúda“ (znamená, že z vrcholu sa dá ísť už len dolu) (月满则亏). Preto okrúhle výročie neoslavujú počas jeho vrcholu, aby to s nimi potom nešlo už len dolu. Zároveň Číňania nikdy neoslavujú po dátume narodenín. Nosí to nešťastie. Podľa tradícií však človeku stúpne vek o jeden rok vždy na Nový rok a nečaká sa na jeho reálne narodeniny. Z tohto dôvodu sa okrúhle výročie oslavuje ešte v roku, kým má človek rok pred jubileom. Kým by totiž počkal na svoje reálne narodeniny v danom roku, podľa správnosti už by dávno jubileum mal. S tým je spojená ešte jedna zaujímavosť. Občas sa stane v Číne komická situácia, keď je malé dieťa staré v našom počítaní len dva dni, ale v Číne už má dva roky. Ako je to možné? V Číne sa novorodenému dieťaťu automatický počíta prvý rok života už ten, ktorý strávilo v bruchu. Každé narodené dieťa sa teda narodí ako jednoročné. Ak sa však narodilo príklad dva dni pred Novým rokom, vek jeden rok bude mať len dva dni. Hneď po polnoci sa z neho stáva dvojročné dieťa.
Keď sa Číňania pýtajú na vek, väčšinou sa nepýtajú otázkou koľko máš rokov. Býva v tom totiž občas chaos, niekto počíta podľa čínskeho systému, niekto podľa nášho systému ktorý je dnes tiež celkom bežný s ustupujúcimi tradíciami. A tak sa pri tejto otázke ľuďia môžu zmýliť o jeden až dva roky. A tak keď sa v Číne niekto pýta na vek, vždy sa pýta otázkou, v ktorom roku si sa narodil?
Druhým dôvodom, prečo sa okrúhle výročie slávi skôr, je význam čísiel 9 a 10 v čínskom feng shui. Deviatka je  podľa Číňanov zlé číslo, a preto je práve vtedy človeku potrebné čo najviac blahoželať, čo najviac naňho myslieť a čo najviac odháňať zlých duchov. To sa najlepšie robí oslavami a ohňostrojmi. A preto sa narodeniny oslavujú už vo veku x9. Lokálne sa to však môže líšiť. Niekde totiž veria, že deviatka v čísle je nebezpečná, keď je v násobku a nemusí byť na prvý pohľad vidieť. Preto oslavujú, keď má dotyčný narodeniny 9, 27, 36, 45 atď.
Tretím dôvodom je monofonetickosť čínštiny. V čínštine sa veľa slov vyslovuje rovnako a na základe tejto podobnosti sa ľudia istým slovám vyhýbajú, alebo naopak ich vyhľadávajú. V našom prípade máme hneď obidva príklady. Deviatka sa v čínštine číta jiu (ťiou) a rovnako sa číta aj slovo „dlhý“. Preto keď oslavujem okrúhle výročie vo veku končiacom deviatkov, želám si „dlhý, čiže slovo vyslovujúce sa ako číslovka deväť, život“(长长久久的吉祥寓意). Naopak desať sa v čínštine vyslovuje shi (š) a smrť sa v čínštine vyslovuje si (s). Preto sa tomuto číslo pri oslavách narodenín radšej vyhýbajú. A nakoniec v čínštine sa slovo „takmer“ v doslovnej interpretácii jednotlivých znakov dá preložiť ako „osem a deväť sú neďaleko od desiatky“ (八九不离十). Slovné spojenie „deviatka je neďaleko od desiatky“ sa zase vyslovuje rovnako ako „v deviatke sa neumiera“ (九不离世). Preto sa oslavuje vo veku končiacom na deväť, lebo vtedy sa „neumiera“. Ak ste z toho zmätený, nič sa nedeje. Čínština je komplikovaný jazyk a občas, jej súvis s tradíciami mätie aj samotných Číňanov a nie všetci tieto tradície poznajú, natož dodržiavajú. Mladí Číňania majú tendenciu si život skôr zjednodušovať a tak sa od nohých tradícií aj upúšťa.
Ale existuje ešte jedna tradícia, ktorá nie je až tak zlá. Ak človek oslavuje narodeniny „po čínsky“, tak ženy môžu mať dvakrát 29 rokov a muži dvakrát 39. Tridsať a štyridsať sú totiž pre ženy a pre mužov zlé čísla. Preto žena v Číne neoslavuje svoje tridsiate narodeniny, ale oslávi dvakrát dvadsiate deviate narodeniny. A muž zase dvakrát tridsiate deviate. No ani táto tradícia nie je úplne bežná a stretol som s s ňou skôr v literatúre, než v bežnom živote. A keď som sa na to opýtal svojej čínskej manželky, odpovedala, že ona oslavuje len do dvadsaťpäť rokov a žiadne ďalšie narodeniny už oslavovať nemieni.
V Číne a čínskej rodine nie je komplikované len to, kedy a ako budete oslavoať narodeniny, čo dáte za dar, ale napríklad aj to ako sa jednotliví rodiní príslušníci oslovujú, vhľadom na ich vekové rozdiely. Slovná zásoba na pomenovanie rodinných príslušníkov je postrachom takmer každého študenta čínštiny.
Staršej sestre sa povie inak ako mladšej sestre. Starší brat sa povie úplne inak ako mladší brat. Strýko z maminej strany a strýko z otcovej strany sa povie úplne inak. A aj keď sú obaja z maminej strany, inak sa povie „strýko“ pre toho čo je mladší, a pre toho čo je starší. A rozdielne pomenovania majú aj babka a dedko z otcovej strany a babka a dedko z maminej strany. A tým to nekončí.
Číňania nevymysleli toľko slov na označenie rodniných príslušníkov preto, aby si život viac skomplikovali, ale preto, aby veci označili pravými menami, a tým definovali hierarchiu v rodine. Pretože podľa tradícii konfucianizmu, spoločnosť a rodina môže byť harmonická iba vtedy, keď veci pomenovávame správnymi názvami, pretože sa za nimi skrývajú individuálne práva a povinosti jednotlivých ľudí a keď sú jasne dané a ľuďia ich dodržiavajú, tak je svet ako aj rodina žijú v miery.
Poďme si uviesť konkrétny príklad. Slovo waigong, označujúce dedka z maminej strany a voľným prekladom znamená „priženeného, toho čo prišiel zvonka“. Pretože on sa do rodiny, ktorej meno sa bude niesť ďalšie generácie, dostal len vydajom svojej dcéry. Ak sa teda volal napríklad Liu, jeho dcérou toto meno skončilo a ich ďalšie deti sa volajú podľa mena dcérinho manžela. To znamená, že línia muža pretrváva, a preto dedko a babka z maminej strany sú „tí zvonka, priženení“. Ale tu je chyták. Nie vždy sa v Číne dieťa volá po otcovi. V Číne sa dieťa volá po tom rodičovi, ktorý do rodiny vložil viac, koho rodina je zámožnejšia. To znamená, že ak je manželkina rodina bohatšia, tak rodina aj naďalej nesie manželkino meno a nie manželovo. Tým však rodičia manželky už nie sú tí zvonka, pretože ich meno pokračuje. A „tými zvonka“ sa stávajú rodičia ženícha, takže slovo pre babku a dedka sa prehadzuje. A celé názvoslovie rodinných príslušníkov je hneď naopak. Už chápete prečo sú názvy pre rodinných príslušníkov postrachom pre študentov čínštiny?