Čína po korone
5 min read

Čína po korone

Ako sa Čína spamätáva a čo bude nový normál?

Dvadsiateho štvrtého januára sa všetko zmenilo. Do nášho života v Šanghaji prišiel koronavírus. Ani sa mi nechce veriť že už ubehli viac ako štyri mesiace!

Moje prvé video o koronavíruse. Vtedy by ma ani nepapadlo že ešte 4 mesiace potom budem stále písať o pandémii

Približne mesiac na to sa kríza rozbehla aj v Európe. Dnes už je väčšina krajín s výnimkou Británie, Južnej a Severnej Ameriky vonku z toho najhoršieho, ale takmer celý svet s napätím čaká, či, alebo skôr kedy sa vírus vráti a ako silná bude jeho druhá vlna. Ako sa Čína spamätala z prvej nákazy a ako sa snaží predísť jej prípadnému návratu?

Keď sa vírus objavil prvýkrát, Čína malá šťastie v nešťastí. Chystala sa oslavovať sviatky Čínskeho nového roku a všetci boli doma. Do školy sa nechodilo, do roboty sa nechodilo a obchody boli zavreté. Vyhlásiť zákazy a izoláciu bolo preto jednoduché. Lenže sviatky sa skončili a do školy, ani do roboty sa ľudia vrátiť nemohli. Všetky prevádzky s výnimkou potravín zostali zavreté, v niektorých častiach krajiny aj samotné potraviny. V provincii Hubei a na niekoľkých ďalších miestach sa nesmelo vychádzať z domu vôbec. V Šanghaji sme mohli ísť von, ale museli sme mať zaregistrovanú priepustku. Bez nej by nás nepustili späť.

Na ulici a aj v budovách boli povinné rúška. Na začiatku bol rúšok nedostatok, ale to sa vo väčšine Číny veľmi rýchlo zmenilo. Veľmi rýchlo však nasledoval svetový nedostatok zdravotníckeho materiálu.

Ako sa začali postupne ľudia vracať do práce, nastavili sa prísne nariadenia. Zamestnávateľ musel úradom hlásiť teplotu zamestnancov dvakrát denne. Samozrejme musela byť zabezpečená dezinfekcia, rúška, odstupy a neustále vetranie. V budovách vypli klimatizácie, aby vírus neroznášali.

Všade merali ľuďom teplotu. Ak som išiel nakúpiť, zmerali mi za jeden takýto nákup teplotu aj štyri-/päťkrát. Obchody, obchodné domy a aj obytné štvrte mohli mať otvorený len jeden vchod kde stál človek s teplomerom. Ak niekomu namerali horúčku, musel rovno do nemocnice.

Ako presne vyzeralo meranie teploty a vyšetrenia je v tomto videu

Väčšina z týchto nariadení už zmizla. Rúška sú povinné do metra, na trhy a v taxíku. Taxikárov v niektorých mestách sníma ich vlastný mobil a umelá inteligencia kontroluje, či majú rúško správne nasadené.

Teplotu už merajú len pri vstupe do metra, na úrady, alebo pri cestovaní. Takmer všetko už je otvorené, ale veľké podniky, ako aj vlakové stanice a úrady stále kontrolujú individuálny zdravotný kód v mobile. Iba ak je zelený, tak vás vpustia dnu.

Kiná, divadlá, koncerty a konferencie sú stále zakázané. Všade platia prísne hygienické nariadenia a všetko sa musí dezinfikovať. Každý podnik má pre klientov pripravené dezinfekčné gély, zamestnanci nosia rúška a rukavice. Firmy už síce pracujú, niektoré ale pri práci z domu zostali. Aspoň čiastočne. Mnohé firmy rozdelili zamestnancov na tímy, ktoré sa striedajú. Ak by sa náhodou objavila nákaza a celý tím by musel ísť do karantény, stále by firma mala aktívny druhý, či tretí tím.

Rozhovor s trochu nepodareným zvukom 🙂


Skôr ako budete pokračovať v čítaní, rád by som vám pripomenúť knižku „Denník z Wuhanu,“ ktorú práve prekladám. Spisovateľka Fang Fang v nej dokumentuje začiatok nákazy v meste Wuhan. Kým na začiatku sa autorka preslávila ako „hlas ľudu“, dnes ju prezývajú zradcom. Jej osobný príbeh sa skomplikoval rovnako, ako sa skomplikovala celá situácia s nákazou Covid-19. Avšak aj keď o nej dnes už vieme veľmi veľa a nebojujeme proti neznámemu nepriateľovi, Wuhan túto výhodu nemal. Autorka kriticky popísala začiatok a priebeh epidémie, a do svojich textov vyliala svoj smútok, strach, ale aj frustráciu z ťažkých chvíľ, ktoré jej mesto zažilo.

Kniha vyjde niekedy na jeseň tohto roka. Ak vás zaujíma pridajte sa do môjho newslettra nech jej vydanie nezmeškáte. Maily posielam raz do mesiaca, tu je ukážka.

Ak vás zaujíma iba knižka, pripravil som špeciálny newsletter iba o knihe. Dostanete odo mňa len jediný mail a to ten, keď kniha vyjde. Email Address

Ak by ste si chceli skrátiť čakanie na moju knihu, v našom rodinnom vydavateľstve máme veľmi veľa zaujímavých titulov. Pred pár dňami sme napríklad vydali druhé vydanie knihy Maľované dejiny Bratislavy a už jej zostáva len necelých dvesto kusov.



Najdrastickejším opatrením Číny bolo pravdepodobne zavretie hraníc. Aj keď sa už takmer všetky nariadenia uvoľnili, hranice sú zavreté stále. Ani ľudia s vízami sa do Číny nedostanú. To má samozrejme vplyv aj na budúcnosť turizmu. Kedy začnú cudzinci cestovať do Číny nie je vôbec jasné. Aj ja som zrušil všetky tohtoročné zájazdy. A predpokladá sa, že Číňania nebudú cestovať mimo Čínu minimálne do polovice budúceho roku. Prvým dôvodom je, aby sa nákaza znova nerozšírila, druhým je, aby ľudia míňali doma. Pretože práve vnútroštátna spotreba bude musieť znova roztočiť koleso ekonomiky.

Ekonomické následky sú tak ako všade vo svete, aj v Číne obrovské. Čínska vláda sa snaží ekonomike pomôcť. Ide na to ale inak než krajiny Európy či USA. Na úrovni miest a provincií sa rozbehol program zľavových kupónov. Ľudia ani podniky nedostanú finančnú pomoc, ale zľavu na nákup, ktorú pokryje štát. Priorita je začať míňať. Čínska vláda naliala miliardy do nových infraštruktúrnych projektov, ktorými vytvára pracovné miesta a bojuje s nezamestnanosťou. Priama finančná pomoc síce existuje, ale len pre niektoré odvetvia priemyslu a v relatívne malom rozsahu.

Čína úplne stála takmer dva mesiace. Keď sa začali nariadenia uvoľňovať, obchody sa tešili ako rýchlo otvoria a všetko bude zase dobre. Na začiatku mali dokonca tendenciu zdražovať. aby zarobili späť stratu. Rýchlo narazili. Síce mali konečne otvorené, ale nevrátili sa zákazníci. Ak nikto nenakupuje, zdražovať sa nedá. Zdražovanie rýchlo nahradili všadeprítomné zľavy. Čínska vláda dokonca spravila obrat o 180 stupňov a podporila pouličný predaj. Aj napriek tomu že posledné roky sa veľmi intenzívne snažila Čínu zmodernizovať a pouličný obchod úplne eliminovať. Kto nemal fyzický obchod, nesmel predávať. Dnes čínska vláda vyzvala celú krajinu, aby naložili tovar do kufra auta a zaparkovali, kde sa dá. A predávali. Čínsky premiér Li Keqiang bol dokonca osobne podporiť pouličných obchodníkov na severe Číny, aby dal jasne najavo, že ich vláda podporuje.

Takmer všetky podniky vo všetkých ekonomických sektoroch sú dnes vyťažené iba na 30% – 50% svojej bežnej kapacity. Čína je roky továrňou sveta a jej ekonomika stojí z obrovskej časti na exporte. Aj ten spadol. Továrne idú v obmedzenej kapacite, zavreli, alebo začali vyrábať rúška, či iný zdravotnícky materiál. Medzinárodná doprava funguje iba obmedzene, chvíľu nefungovala takmer vôbec. Veľa firiem po celej Číne skrachovalo, alebo zmenilo predmet podnikania. Podľa štatistík do konca apríla skracovalo viac ako 16 000 cestovných kancelárii, tie čo ešte fungujú, predávajú zeleninu.

Aj keď sa Čína snaží znova naštartovať ekonomiku, na prvom mieste je prevencia proti návratu epidémie. Hneď ako sa v nejakom meste znovu objaví vírus, mesto izolujú a zavedú karanténne oparenia. Od konca celonárodnej karantény už takto uzavreli minimálne tri mestá. Vláda pravidelne vyzýva ľudí, aby sa zásobili rúškami. Podľa čínskej vlády nie je otázka, či sa nákaza vráti, ale kedy a ako intenzívne. Aj preto sa musíme všetci pripraviť na nový normál plný reštrikcií, hygienických kontrol a opatrení, ale najmä plný strachu a obáv o svoje zdravie, ale aj prežitie.