Čína chce pokutovať manželstva bez detí

Tento rok bola definitívne zrušená politika jedného dieťaťa. Jej platnosť slabla už niekoľko rokov. Posledné roky čo platila, mala toľko výnimiek, že sa dotýkala menej ako 30% obyvateľstva. Avšak aj napriek tomu, že dnes táto politika neplatí, väčšina rodín stále plánuje iba jedno dieťa. Mať deti je v Číne totiž finančne veľmi náročné. Celá situácia sa čínskej vláde vymkla spod rúk. A to tak, že sa dokonca uvažuje nad pokutami pre bezdetné manželstvá!

Dnes väčšina ľudí, minimálne v mestách, ale z časti aj na vidieku, uprednostňuje dcéru pred chlapcom. Kedysi to bolo naopak, muž bol nositeľom rodu a taktiež dôležitou pracovnou silou na poli. Čína bola tradične poľnohospodárska krajina. Dnes už nie je a keď sa syn v Číne žení, musí zabezpečiť nehnuteľnosť (v Číne veľmi drahé), auto a veno (na dedine okolo 30 000 EUR, v mestách aj okolo 100 000 EUR). Ak nesplní tieto podmienky, neožení sa. Žien je totiž v Číne nedostatok. A aj preto si dnes väčšina ľudí želá dcéru.

Na západe rastie trend žien, ktoré sa venujú dlhšie práci a kariére, rodinný život odkladajú na neskôr. Tento trend možno vidieť aj v čínskych mestách. Na vidieku ešte nie. Na vidieku sa ženy vydávajú okolo dvadsiateho roku života, muži sa ženia asi okolo dvadsiateho piateho. V mestách je to posunuté mojím odhadom minimálne o 5 rokov. V rámci obmedzenia populácie sa v Číne oddeľovali generácie. Ženy sa preto nemôžu vydávať skôr ako po dovŕšení 20 roku a muži ženiť do 22 rokov.

Ženy majú vo veľkých mestách relatívne silné postavenie. Napríklad v Šanghaji až tak, že by som kľudne povedal, že tu vládne taký neoficiálny matriarchát. V malých mestách, najmä v severnej Číne, je to ale presne naopak. V Číne sa nedá nič generalizovať, Čína je rozlohou väčšia ako Európska únia, počtom obyvateľstva najväčšia na svete, etnicky je pestrejšia ako Európa a každá provincia má relatívnu autonómiu v zákonodarstve. Čína sú vlastne také Spojené štáty čínske, ak trošku preháňam.

Rozvodov je v Číne veľa a ich počet stále rastie, preto sa nájdu aj slobodné mamičky. Ale otehotnieť a mať dieťa zaslobodna nie je legálne. Nehrozí síce za to žiadny trest, ale nemanželské dieťa nemá právo na hukou – doklad o trvalom bydlisku na základe ktorého ma človek právo na sociálny systém a vzdelanie. Človek, ktorý nemá hukou, nemôže mať poistenie a ani chodiť na štátnu školu. Hukou sa dá ale zaregistrovať aj dodatočne, keď sa napríklad slobodná mamička neskôr vydá.

V Číne je bežné, že sa partneri dohadzujú. Respektíve, že niekto mladých ľudí predstaví. Či ich vzťah uspeje alebo nie, sa už nikto nestará. V Šanghaji sú dokonca bežné stretnutia rodičov a starých rodičov v parku, kde si navzájom predstavujú svoje potomstvo a dohadujú im rande.

Lenže manželstvá v Číne sú málokedy vzťahy z lásky. Vo väčšine prípadov ide o ekonomický zväzok z rozumu. Ak v ňom sú aj city, je to bonus. Mnohí ľudia, najmä z vidieka a malých miest, ale od partnera cit nevyžadujú. Stačí, že spolu dokážu žiť a že vedia rodinu finančne zabezpečiť. Zrejme aj preto je rozvodovosť v Číne veľmi vysoká. Ale na druhej strane je vysoká aj u nás, kde je opačný extrém. Veľa ľudí hľadá “toho pravého” a peniaze ich vôbec nezaujímajú. Možno ani jeden extrém nie je šťastná voľba.

Milujem život v Číne, ale nechcel by som byt Číňanom. Je to totiž život pod neustálym spoločenským a finančným tlakom. Aj preto majú v Číne výchovu detí na starosť skôr starí rodičia. Poslaním rodičov je rodinu finančne zabezpečiť. S tým, ako sa životná úroveň Číňanov rýchlo zvyšuje, tak sa to pomaly mení. Na vidieku je však bežné, že v dedinách žijú len starí rodičia a malé deti. Rodičia sú v mestách, kde zarábajú.