Čínska svadba očami Slováka
8 min read

Čínska svadba očami Slováka

Čínska svadba očami Slováka

Na čínskej svadbe sa neberú snúbenci, ale manželia. Oddanie totiž prebieha na úrade niekedy mesiace, ba niekedy aj roky pred samotnou svadbou. A samotná svadba je už len honosnou a drahou oslavou novej rodiny.

Svadba začína už ráno. Ženích si najprv musí ísť vyzdvihnúť nevestu do jej rodiny. Mal by so sebou priniesť aj dary vo forme jedla alebo pitia. S rodičmi si sadne na šálku čaju, poďakuje sa im za ich dcéru a po prvýkrát ich začne oslovovať mama a otec. Od tohoto momentu sú to aj jeho rodičia. Napríklad aj ja svojich svokrovcov oslovujem otec a mama.

Následne rodičia nevesty odprevadia dcéru do svadobného auta, ktoré čaká vonku a potom idú novomanželia k manželovým rodičom. Aj tam prebieha podobný rituál a jeho rodičia sa stávajú aj jej rodičmi. Celého tohto procesu sa zúčastňujú aj najbližší priatelia a tí sa snažia ženíchovi návštevu sťažovať, napríklad mu zamknú dvere a on ich musí uplatiť peniazmi, aby mu otvorili. Alebo mu skryjú nevestu a podobne. Ženích tak musí byť vyzbrojený červenými obálkami s peniazmi, ktoré počas tohoto procesu rozdáva a dáva tým najavo, že je o svoju ženu ochotný bojovať. Nebojte, tie peniaze sa mu zase vrátia na svadobnej večery, ale k tomu sa ešte dostaneme. Nakoniec sa všetko oslávi ohňostrojmi a spraví sa automobilový sprievod po meste.

Poobedná časť svadby, čiže hlavná hostina už býva oveľa rozsiahlejšia. Na čínskej svadbe býva väčšinou viac ako sto ľudí, najmenšia čínska svadba, čo som zažil, mala okolo šesťdesiat ľudí. Poobedná časť svadby je vo veľkom slávnosť rodičov. Oni za ňu platia a aj oni rozhodujú, kto bude pozvaní. Občas sa stáva, že novomanželia ani nepoznajú všetkých hostí. Okrem rodiny a priateľov sa bežne pozýva napríklad aj zástupca firmy, čiže niekto vysokopostavený. Ideálne šéf. Často sa pozývajú šéfovia z firiem rodičov, svadby často krát slúžia aj ako miesta, kde sa budujú vzťahy a otvárajú sa dvere do budúcej kariéry.

Svadobné hostiny bývajú naozaj opulentné, ako už viete z mojich predchádzajúcich videí, jedla musí byť toľko, aby sa nedalo zjesť. To by znamenalo nešťastie do spoločného života. Väčšinou sa sedí pri okrúhlych stoloch pre desať až pätnásť ľudí a býva tam okolo dvadsať až tridsať jedál. A musia to byť naozaj drahé pochúťky, ako homár, drahé ryby, kraby, kačica, kvalitné hovädzie a tak ďalej.

O hostinu, ako aj o výzdobu a prenájom priestorov sa stará agentúra, od ktorej sa svadby kupujú ako hotový produkt. Väčšinou bývajú v luxusných hoteloch, ktoré majú špeciálne svadobné miestnosti, alebo potom to sú špeciálne svadobné komplexy budov. Niečo ako filmové sety. V takom sme boli aj my. Bola to veľká zelená plocha, na ktorej bolo asi desať budov a každá budova bola určená na svadby. Okrem tejto svadby sa tam odohrávalo aj niekoľko ďalších.

Vo veľkým mestách to nefunguje tak ako na príklad na Slovensku, že reštaurácia sa uzavrie a ponúka priestor na svadbu. Miesta, kde bývajú svadby, sú proste určené len na svadby, nič iné sa tam nekoná a svadby sa nikde inde nekonajú. Pochopiteľne, tu žije 27 miliónov ľudí, takže sa uživia. A aj preto sú tieto miestnosti vybavené úžasnou svetelnou technikou, ozvučením a pódiom s mólom. Všetko je samozrejme vyzdobené nekonečným množstvom živých kvetov.

Po príchode na svadbu sme boli privítaní družičkou, ktorej prácou je v tomto momente iba vítať hostí a preberať od nich hongbao, čiže červené obálky s peniazmi. Každý na obálku musí napísať svoje meno, aby novomanželia vedeli, kto dal koľko peňazí. To je dôležitá informácia, na základe toho sa totiž rozhodujú koľko peňazí dajú zase oni vám pri nejakej budúcej príležitosti. O sume peňazí a darcoch sa vedú podrobné záznamy, ktoré zostávajú v rodine.

Po predaní peňazí sme sa podpísali zlatým atramentom na červený papier a tým sme potvrdili, že sme odovzdali dar a oficiálne prišli na túto šťastnú udalosť. Keď už prišli všetci hostia, prišlo na rad fotenie s novomanželmi. Postavia sa na veľké pódium a každý sa s nimi môže ísť odfotiť. Pôsobia trochu ako Micky Mouse v Disneylande.

Po fotení ideme k stolu, ktorý je nám priradený. Pochopiteľne, stoly sú pridelované s veľkou vážnosťou. Stoly rodičov a najbližšej rodiny bývajú najbližšie k pódiu, potom sú to najbližší kamaráti, potom sú to najvýznamnejší ľudia, ktorí nie sú až tak blízki. Napríklad šéfovia z práce. A potom sú to kamaráti, nazvem to druhej úrovne, vzdialení príbuzní a kamaráti rodičov.

No, sme teda usadení a nastáva bod programu, kedy prichádza nevesta. Zhasli všetky svetlá, zapli sa reflektory, ktoré nasvietli obrovskú knihu, na ktorej sa pustil nejaký svadobný spot a následne sa otvoril list tejto knihy a z nej vyšla nevesta. Vyšla na mólo, prešla do polovice, z druhej strany prišiel ženích, ktorý tam už na ňu čakal, poklonil sa jej a daroval jej kvety. Väčšinou v tento moment prebieha aj výmena prstienkov, i keď zrovna na tejto svadbe to z nejakého dôvodu neprebehlo. Potom spoločne rozlejú pyramídu šampanského a nakrájajú svadobnú tortu. A tým sa končí prvá časť a môže sa začať jesť.

Po pol hodine jedenia prichádza druhá časť, to je väčšinou film alebo montáž fotografií o detstve a dospievaní novomanželov, fotiek ako sa zoznámili a začali svoj spoločný život. Potom sa pokračuje v jedení.

Po chvíli jedenia je tretia časť, ktorá je venovaná rodičom. Novomanžel spraví príhovor, kde sa im poďakuje a potom môžu mať príhovory aj rodičia. Po príhovoroch sa zase je.

Potom niekedy býva nejaké predstavenie, či už predstavenie novomanželov, alebo aj zaplatenej kapely či hercov. A potom sa zase je.

Počas posledného jedenia sa novomanželia vyberú od stola k stolu a s každým si pripijú a poďakujú sa im za návštevu. Toto je časť, kedy sa čínska svadba môže konečne stať trochu zaujímavou, pretože úlohou kamarátov je skomplikovať to a svadbu čo najviac predĺžiť. Napríklad si nechajú od nevesty zapáliť cigaretu, ale postavia sa na stoličku, aby nedočiahla. Alebo ženíchovi skryjú pohárik, či ho nútia vypiť viac alkoholu. Čím zábavnejších hostí máte, tým vtipnejšie to môže byť a tým viac alkoholu sa pije. Znie to nebezpečne, avšak v ohrození je väčšinou družba. Pretože pri prípitkoch s každým jedným hosťom a aj pri týchto hrách si ženích len pripíja a naznačuje pitie, reálne pohár musí vyprázdniť družička s družbom. To je ich hlavná úloha a preto sa stáva, že družičky bývajú na svadbe najviac opité. Aj preto mávajú niekedy nevesty niekoľko družičiek, aby zvládli piť.

Pri jednotlivých bodoch programu je nevesta vždy v iných šatách. Čínska nevesta sa tak počas svadby neustále prezlieka.

Čínska svadba nie je lacná. Platia ju väčšinou rodičia ženícha a míňajú na ňu desiatky tisíc eur. Čím drahšia a honosnejšia svadba, tým lepšie. Svadby nie sú lacné ani u nás, ale verte mi, že v porovnaní so šanghajskými cenovkami sú tie slovenské ako prepitné. Aj preto sme sa my so ženou rozhodli spraviť našu svadbu na Slovensku.

Naša svadba bola tak trochu čínska, pretože počas svadby na Slovensku sme boli už pol roka svoji. A tak obrad na našej svadbe urobil môj otec, ktorý nám skôr pogratuloval, než že by nás oddal. Svadba bola na Červenom Kameni, ktorý je vedľa Budmeríc, čiže miesta odkiaľ pochádzam. Pôvodne sme ju chceli mať v Budmerickom kaštieli, tak ako moja sestra aj brat, ale žiaľ keď sme sa brali my, už to nebolo možné. Ale Červený Kameň je samozrejme tiež krásny a najmä pre našich čínskych hostí bola svadba na hrade skvelý zážitok. Čínskych hostí bolo málo, mama, družička a pár kamarátov.

Tradície na našej svadbe boli skôr slovenské, napríklad sme rozbíjali črepy, mali sme čepčenie, ktoré popravde moju ženu trošku zmiatlo, a mali sme aj živú kapelu a tancovalo sa do rána ďalšieho dňa. Zábava sa skončila o desiatej ráno ďalšieho dňa. Väčšina mojich kamarátov sú tanečníci, niektorých poznáte z tanečnej skupiny Pastels a moju družbu poznáte aj z televíznych obrazoviek pod umeleckým menom Tony Porucha. V poslednej dobe hrá v niekoľkých slovenských seriáloch. K tomu sme mali výbornú funky kapelu Homo sapiens. Naša svadba bola naozaj skvelá tanečná zábava. Pre našich čínskych hostí to bol neuveriteľný zážitok, bola to prvá svadba na ktorej sa zabávali. A na ktorej tancovali.

Na čínskych svadbách sa netancuje. A väčšinou sú dosť nudné. Dodnes naši čínski hostia spomínajú na našu svadbu ako na jeden z najsilnejších zážitkov života. Moja svokra si slovenskú svadbu moc neobľúbila, predstavovala pre ňu najväčší kultúrny šok v živote. Keďže sme sa doteraz bavili o tom, ako čínska svadba vyzerá, tak si asi viete predstaviť, že tá slovenská svadba bola pre ňu proste šok. Počas čínskej svadby sa s nevestou zaobchádza ako s princeznou z porcelánu, nikam moc nechodí, stále ju obskakujú aspoň piati zamestnanci, ktorí jej hádžu kvety pod nohy, všetko je čisté a vyleštené a v bielych šatách ani len nevykročí von z hlavnej sály, takže aj na konci svadby sú nevesty ako nové. Čo sa o našej svadbe, ktorá bola v upršanom počasí povedať nedá. A taktiež hostina na slovenskej svadbe je v očiach Číňanov veľmi chudobná. Mali sme predjedlo, polievku, hlavné jedlo, dezert, švédske stoly a polnočné prasa. Tak ako na bežnej slovenskej svadbe. V očiach Číňanov to naozaj nie je hostina. Takže svokra mala čo robiť, aby tú svadbu nejako spracovala. Ale dnes na to už spomína v dobrom. Aj napriek tomu, že slovenská svadba je úplne iná než tá čínska, jedno sa jej uprieť nedá. Bol to zážitok na celý život.