Nie je knedlička ako knedlička
3 min read

Nie je knedlička ako knedlička

Nie je knedlička ako knedlička

Poďme na čínske knedličky!

Znie to jasne. Koľko významov takáto veta môže predsa mať?

Presne toľko, koľko druhov knedličiek existuje. A to je veľmi veľa.

V prvom rade sa knedličky delia podľa druhu cesta. Čínska knedlička môže byť z kysnutého cesta, klasického cesta z múky, z ryžového cesta alebo rovno z lepkavej ryže.

Knedličiek z kysnutého cesta nie je až tak veľa. Vlastne iba tri druhy. Baozi (包子), Mantou (馒头) a závitok s cibuľkou (葱香花卷). Všetky tri druhy sú robené na pare. Baozi sú ale plnené mäsom, zeleninou, alebo aj sladkými pastami z fazule a hrachu. Mantou plnené nie sú. Skrátka klasické knedle. Jedia sa aj ako príloha a to najmä na severe Číny. Ako príloha sa podávajú aj závitky z kysnutého cesta s cibuľkou. Nie sú plnené, ale cesto je zmiešané s jarnou cibuľkou.

Jestvuje aj akási poloknedľa z kysnutého cesta – wowotou (窝窝头). Je to knedlička, ktorá je do polovice otvorená a vkladá sa do nej mäso. Vznikne taký čínsky mini-kebab.

Knedličiek z klasického cesta z múky, vajec a vody je veľa druhov. Najznámejšie sú knedličky varené vo vode a podávané na sucho bez šťavy – Jiaozi (饺子). Sú veľmi podobné naším pirohom. Najčastejšie sú plnené mäsom a divokým cesnakom, či pôrkom. Môžu byť z bravčového mäsa, vegetariánske, z kraba atď… Niekedy sa robia na panvici a až potom sa zalejú. Vzniknú tak knedličky jianjiao (煎饺).

Hundun (馄饨) sú knedličky varené vo vode, v ktorej sú aj podávané. Skrátka taká knedličková polievka. Voda sa dochucuje octom, jarnou cibuľkou a mini krevetami. Hundun sa delia na malé a veľké. Malé sa jedia skôr na raňajky, veľké ako hlavné jedlo. To ale nie je pravidlo.

Knedličky z klasického cesta, ktoré sa pripravujú na pare, volajú Šanghajčania Xiaolongbao (小笼包). Je to miestna špecialita. Podávajú sa poukladané na parných košíkoch a väčšinou sú z mixu krabieho a bravčového mäsa. Existujú ale aj iné druhy. No takmer všetky by v sebe mali mať bravčové mäso, pretože to musí pustiť typickú šťavu, ktorej by v knedličke malo byť minimálne za lyžicu.

Knedličky Tangbao (汤包) sú podobné ako Xiaolongbao, ale sú veľké a šťavy je tam veľmi veľa. Pije sa slamkou priamo z knedlička.

Šanghaj má rád knedličky. Okrem spomínaných dvoch druhov sú ešte ďalšie dva, ktoré sú si navzájom tiež veľmi podobné. Guotie (锅贴) a Shengjian (生煎).

Knedličky sa najprv pečú na plytkej, veľkej panvici na oleji a keď sa mierne pripečú, zalejú sa vodou. Prikryjú sa a ďalej sa dusia. Takéto knedličky sú zvrchu mäkké a odspodu chrumkavé. Dnu majú šťavu z bravčového mäsa. Rozdiel medzi týmito dvoma je v ceste. Shengjian majú hrubé, mierne kysnuté cesto. Guotie majú cesto tenké.

Najradšej však majú knedličky ľudia z provincie Guangdong. Označujú ich jednotným názvom Dim Sum, čo je niečo ako čínsky tapas. Všetky knedličky na juhu Číny sa dajú zaradiť pod Dim Sum, ale nie každé Dim Sum sú knedličky.

Najslávnejšie sú krevetové knedličky z ryžového cesta tenkého ako hodváb. Volajú sa Xiaojiao (虾饺). Z kreviet sú aj knedličky Shaomai (烧卖). Kreviet je tam menej, pridáva sa dnu ryža a cesto je hrubšie. Niekedy sa robia aj bez kreviet. To isté platí o knedlíkoch Yuntun (云吞), ďalší druh kantonských knedličiek. Podávajú sa najčastejšie v polievke spolu s rezancami.

Medzi Dim Sum by sme možno mohli zaradiť aj jarné rolky (春卷), ktoré sú tiež z tejto provincie. To sa už ale dostávame do kategórie, kde nie je úplne jasné či sa jedná o knedličky. To sú napríklad mesačné koláčiky z lístkového cesta, Zongzi (粽子) – lepkavá ryža v liste z banánovníka.

Z lepkavej ryže sa ale robia aj regulárne knedličky, a to hneď dva druhy. Jeden druh sa volá Tangyuan (汤圆). Malé gulôčky z cesta z lepkavej ryže, ktoré sa plnia čiernym sezamom. Ten chutí úplne ako náš mak. Niekedy sa plnia aj mäsom. Druhý druh sú Ciba z lepkavej ryže (糯米糍粑). Niekedy sa táto špecialita vyrába v tvare placiek a niekedy ako plnené knedličky. Ako knedličky sú plnené pistáciovou drťou. Niekedy sa z toho istého cesta robia aj gulôčky obaľované v sezame (芝麻球). Tiež by sa dali zaradiť medzi pseudoknedličky.

Nakoniec možno ešte spomeniem momo (馍馍), tibetské hovädzie knedličky. Veľmi podobné čínskym baozi.

V Číne neexistuje všeobecné pomenovanie “knedlička”. Nemôže. Existuje ich príliš veľa druhov. Ak budete nabudúce v čínskej reštaurácii, opatrne zvažujte, čo si objednáte. Nie je knedlička ako knedlička.