Každý z nás máme tendenciu robiť si na svet názor a budovať si predsudky. Nemá cenu tváriť sa že to nerobíme, je to úplne prirodzené a robíme to všetci. Otázka je, či sme ochotní vystavovať tieto naše predstavy názorom druhej strany. Žiaľ väčšina ľudí nie je. A všetci s tým máme problém. Ak nám niekto búra predstavy o svete, strácame istotu pod nohami a zachváti nás strach, ba až panika. Kvôli tomuto strachu ľudia nechcú počúvať iné názory, špeciálne nie tie, ktoré im búrajú ich obraz sveta.
Stretávam sa s tým denne v komentároch pod mojimi videami, jeden takýto koment ma k tomuto článku aj inšpiroval. A stretol som sa s tým aj v offline-ovom svete. Na jeden zájazd mi prišla paní ako tento komentátor. Mala o Číne jasnú predstavu ako o špinavej, chudobnej a nefungujúcej krajine a dovolenku do Číny si vybrala len z jediného dôvodu. Aby sa utvrdila vo svojej predstave. Lenže potom prišla a ten svet nebol taký, aký si ho predstavovala. Chytilo ju naozajstné zúfalstvo. Bola podráždená, agresívna a neustále vytvárala konfikty. Vedela si nájsť len jeden spôsob, kedy som ju videl že bola v kľude a relatívne pokojná. Keď našla nejaký špinavý kút ulice a išla si ho odfiotiť, aby doma mohla ľuďom ukázať, že to tu naozaj je tak, ako im celý čas vravela. Špinavé. Čo na tom že celá ulica, celé mesto boli čisté, a ona dva dni cielene hľadala špinavé kúty ktoré fotila. Ona ich proste potrebovala aby mohla iným, ale najmä sebe povedať: “Mala som pravdu!”.
Tieto príklady sú extrémy a nepíšem o nich preto, že by som chcel na týchto ľudí nejak útočiť. Ale preto že som si vďaka nim uvedomil, že to robím aj ja. Aj ja mám predstavy o svete, na ktoré povedome a možno niekedy aj vedome hľadám potvrdenia z vonku. Ak niekto moje predstavy vyracia, cítim sa nepríjemne, nekonfortne. A cítim aj ten strach. Strach z toho, že čo keď som to naozaj dvadsať rokov robil zle? Čo keď som sa nikam neposúval lebo som zle čítal svet okolo mňa, či dokonca, čo keď som išiel pospiatku? Fakty ktoré nám búrajú videnie sveta sú hrôzostrašné.
Lenže tento strach je dobrá vec. Mali by sme sa mu vystavovať častejšie. Mali by sme cielene hľadať ľudí, ktorí naše videnie sveta búrajú. Výsledok je vždy pozitívny. Buď si vďaka určitej sebareflexii iba potvrdíme, že sme na správnej ceste, alebo ešte lepšie, včas zistíme že sme sa mýlili. A možno bude ešte čas to zvrátiť.
Pavel
P.s. Pokiaľ by ste chceli tip ako ľuďom pomôcť odbúrať niektoré predsudky, odporúčam článok Tomáša Baránka: Země je placatá, a dokaž mi, že ne — průvodce biasy blízkých
(poznámka: Tento newsletter neprešiel korektúrou, určite obsahuje chyby a preklepy, za ktoré sa ospravedlňujem. Chcem však tento newsletter udržať spontánny, píšem ho aby som si zaznemal rôzne nápady a postrehy, a tak ich korektorke posielať nebudem)