Asi každý národ má nejakú úchylku. Španieli býkov, Kórejci živé jedlo, Slováci šibanie korbáčom, no a Číňania cvrčkov. A trhy cvrčkov sú rozhodne jednou z najzvláštnejších vecí v celej Číne.
Oficiálne sa volajú trhy vtákov a kvetov (花鸟市场 huaniao shichang), avšak častokrát v nich takmer žiadne kvety nie sú. Len vtáci a v silnej presile cvrčky. Prečo? Zápasy cvrčkov sú obľúbeným hazardom Číňanov. Každý deň tak nájdete tieto trhy plné dôchodcov, ktorí hľadajú svojho šampióna medzi obrovskými a vypasenými cvrčkami.
Samozrejme im aj dokúpujú celú výbavu miniaturizovaných predmetov. Misky, klietky, ozdoby, prenosné prepravky… Práve misky pre cvrčkov má prvýkrát vtiahli do tohto tajomného sveta hmyzu ako domácich miláčikov. Videl som ich vystavené na ulici a naozaj som túžil zistiť, na čo môžu tak malé misky slúžiť.
Keď šanghajskí muži nekupujú cvrčkov, tak pre zmenu venčia vtákov. Každé ráno mi pod oknami v Šanghaji sedí parta susedov a budí ma nie len ich hlučná vrava, ale aj krásny spev ich operených miláčikov. Kým psíčkarenie je dómenov žien, “vtáčkarenie” je prevažne záľubou mužou. Berú ich do parkov a na malé výlety po okolí. A to je jedno či sú na dedine, alebo v meste.
Väčšinou vtákov nepúšťajú, ale v Pekingu som raz natrafil na majstra, ktorý si dal za plán, že ho bude jeho vtáctvo poslúchať viac, ako on poslúcha ženu. Vtáka vypúšťal z klietky, ten lietal po okolí a sadal na stromy, na povel sa však vždy poslušne vrátil.
V niektorých mestách je venčenie vtákov až posadnutím. Napríklad v meste Weishan uvidíte v praku každý deň toľko mužov, že sa na prvý pohľad zdá ako by to bola polovica celej mužskej populácie mesta.
