Kto sú ženy, ktoré majú podľa Guinessovej knihy rekordov najdlhšie vlasy na svete a celý život nemajú šediny?
Prezývajú sa trochu komplikovane : “Yao z dedín červených krojov a dlhých vlasov”; žijú v dedinkách provincie Guangxi na juhu Číny a patria k veľmi pestrému etniku Yao, ktoré je roztrúsené po južnej Ázii. Toto etnikum má veľa zaujímavých tradičných sviatkov a slávnosť k jednému z nich sa chystám navštíviť. Slávnosti “Slnenia krojov” sa konajú v šiesty deň šiesteho mesiaca solárneho kalendára a tento rok som ich zaradil do programu Prechádzok čínskymi rozprávkami. Ale skôr ako sa dostaneme k tomuto sviatku, kto to sú vlastne Yao?
Obsah:
- Kto sú vlastne Yao?
- Yao ako rebeli a revolucionári
- Viera a náboženstvo ľudí Yao
- Slušnosť na prvom mieste
- Tri roky väzenia za pohľad na najdlhšie vlasy na svete
- Kto vymyslel príčesok do vlasov?
- Šampón z ryže a čaju
- Sviatok Slnenia krojov
- Použité zdroje
Kto sú vlastne Yao?
Pôvod menšiny Yao sa dá vystopovať až do doby spred 2000 rokov. Pochádzajú z provincie Hunan, odkiaľ sa toto početné etnikum rozšírilo ďalej na juh. Dnes nežijú len v Číne, ale aj vo Vietname, Laose, Barme a dokonca aj v USA.
Majú spoločné korene s menšinou Miao, časom sa však odlíšili a vznikli dve rozdielne etniká. No aj samotná menšina Yao je veľmi pestrá. Svedčí o tom aj fakt, že pred rokom 1949 boli títo ľudia označovanými tridsiatimi rôznymi názvami. Až Komunistická strana ich všetkých premenovala Yao. No to nič nezmenilo na tom, že ľudia z rôznych oblastí majú stále odlišné zvyky a tradície, ba aj reč a spôsob obliekania.
Pod národnosť Yao spadá podľa oficiálnych údajov 2.6 milióna obyvateľov Číny a to najmä na území provincií Hunan, Guangxi, Guangdong, Jiangxi, Guizhou a Yunnan. Ja ich navštevujem na ryžových terasách v provincii Guangxi a bývame u nich doma (v krásnom hotelíku).
Yao ako rebeli a revolucionári
História etnika Yao sa skoro v každom historickom období spája s nejakým povstaním. Či už to bolo za dynastie Han, Tang, alebo Song, Yao sa aktívne zúčastnili viac ako štyridsiatich povstaní proti cisárskemu dvoru. Najväčšie povstanie ľudí Yao bolo v roku 1371, kedy na nich cisársky dvor musel poslať až tri armády. Zúčastnili sa aj Taipingského povstania v devätnástom storočí a aktívne sa podieľali na finálnej porážke cisárstva, po ktorej bola založená Nová Čína (1911).
Nielen v Číne mali Yao “záľubu” v povstaniach. Vo vojne medzi Vietnamom a Laosom (1953-75) mali blízke vzťahy s armádou spojených štátov, ktorá sa na tejto vojne tajne podieľala. Yao však bojovali na strane porazených – teda Po vojne sa stali terčom víťazných komunistov a tak museli húfne emigrovať do Thajska. Tam im poskytli pomoc Spojené národy a veľa ľudí získalo od USA azyl. A aj preto sú Spojené štáty ďalším miestom, kde je menšina Yao početne zastúpená.
Viera a náboženstvo ľudí Yao
Tradičná viera ľudí Yao je animistická, to znamená že uctievajú zvieratá a rastlinstvo ako svoje božstvá. Toto, ako aj ich šamanistické rituály, ich spája práve s menšinou Miao. Zatiaľ čo veľa šamanistických rituálov sa u Miao zachovalo, u ľudí Yao už menej.
Menšina Miao v kroji
Dostal sa sem totiž čínsky taoizmus, prvky budhizmu a to všetko sa zmiešalo s ich tradičným náboženstvom. Vznikla tak ich unikátna náboženská zmes. Medzi inými napríklad uctievajú psov ako svojich predkov a preto je konzumácia psieho mäsa tabu. Je to zvláštne, pretože práve v provincii Guangxi, kde žijú, je konzumácia psieho mäsa veľmi obľúbená.
V rámci svojho náboženstva veria, že príčinou ochorení je strata duše, ktorú mohli ukradnúť zlí duchovia. Preto choroby tradične liečili šamani. Smrť človeka sa oznamovala výstrelom, telo sa umylo, oblieklo a v drevenej rakve spálilo. Popol sa uložil do nádoby, ktorú zvolil opäť šaman.
Slušnosť na prvom mieste
Yao sú považovaní za veľmi slušných ľudí. Pri náhodnom stretnutí sa aj cudzí ľudia vždy pozdravia. Nám sa to môže zdať samozrejmé, ale v Číne to bežné nie je. No pravidiel etikety majú oveľa viac. Nesmú si umývať tvár a nohy z toho istého lavóra, nesmú vešať bielizeň hneď po opraní pred dom a najmä prísne uctievajú starších ľudí. Keď sa na malých lesných chodníčkoch, akých je na ryžových terasách veľa, stretnú so starším človekom, musia zísť z cesty preč, aby ju uvoľnili.
A to platí aj keď sedia na koni, či mulici. V prítomnosti starších sa nesmie sedieť s prekríženými nohami a nesmie sa ani nadávať. Samozrejme pri spoločnom jedle sa tie najlepšie pochúťky dávajú najstarším.
Tri roky väzenia za pohľad na najdlhšie vlasy na svete
Dvojmetrové vlasy, čo je priemerná dĺžka vlasov žien menšiny Yao, dostali týchto ľudí z provincie Guangxi do Guinessovej knihy rekordov! Rovnako aj fakt, že prvé šediny sa im objavujú na hlave až okolo osemdesiatky. Vlasy sú najväčšou pýchou miestnych žien a symbolizujú zdravie, bohatstvo a dlhovekosť. Sú na ne právom pyšné, ba dokonca sú až posvätné. Tradične ich mohol vidieť len manžel a deti. Pokiaľ ich rozpustené vlasy zazrel niekto zvonku, musel v rodine pobudnúť za trest až tri roky a zastupovať miesto zaťa. Táto prax bola v roku 1980 zakázaná, keďže turizmus sa stal jedným z ich hlavných príjmov. A aj napriek tomu, že krajina, kde žijú, je nádherná, trojročná neplánovaná dovolenka je predsa len trošku pridlhá.
Kto vymyslel príčesok do vlasov?
Vlasy si môžu ženy strihať len jedenkrát za život – keď dovŕšia dospelosť a sú pripravené nájsť si manžela. Odstrihnutý vrkoč darujú babičke a tá z neho vyrobí ornamentálny príčesok. V deň svadby ho babka daruje ženíchovi a žena si ho vpletá do vlasov až do konca života. Vraj sú to práve Yao, kto ako prví na svete vymysleli príčesky do vlasov. Či je to pravda neviem, v každom prípade všetky ženy príčesky používajú. A to hneď dva. Do svojich vlasov si vpletajú vrkoč z mladosti a rovnako aj príčesok vyrobený z vypadnutých vlasov, ktoré si každá žena poctivo zbiera. Vlasy si potom upravujú do rôznych účesov, podľa ktorých sa dá zistiť, či sú slobodné, vydaté matky, alebo vydaté a bezdetné.
Šampón z ryže a čaju
Ženy Yao svorne tvrdia, že prvé šediny sa im začnú objavovať až okolo osemdesiatky. Vďačia za to vraj špeciálnemu šampónu, ktorý si každá vyrába sama. Hlavnou zložkou je zostatková voda v ktorej sa vymývala ryža – ich hlavná hospodárska plodina. Ryžová voda sa nechá niekoľko dní fermentovať a potom sa zmieša s čajovým olejom a ďalšími bylinkami. Vlasy si umývajú v studenej vode z prameňa ktorú nikdy nezohrievajú. Zdravé účinky fermentovanej ryže na vlasy potvrdil aj tím japonských vedcov, ktorých na výskum inšpirovala práve menšina Yao.
Sviatok Slnenia krojov
Za menšinou Yao na krásnych ryžových terasách chodím už niekoľko rokov v rámci zájazdu Prechádzky čínskymi rozprávkami. Termín 10.7. – 23.7.2018 je však špeciálny. Zúčastníme sa tradičného sviatku “Slnenia krojov”.
(fotografie z internetu)
Tento tradičný sviatok neoslavujú len Yao, ale aj ďalšie čínske menšiny, i keď všade sa volá trochu inak. Jeho pôvod siaha až do dynastie Han, a počas dynastie Song bol ustanovený na šiesty deň šiesteho mesiaca lunárneho kalendára.
Ráno vynesú mladí ľudia na dvor truhly plné krojov a topánok, ktoré potom rozvešiavajú na tradičné drevenice. Účel je jasný, zbaviť oblečenie všetkých roztočov. Je to však aj rituál vítania leta a oslava úrody. Polia sú v tomto období zaliate vodou.
Počas sviatku sa celý deň spieva a tancuje. Večer sa po ryžových terasách rozmiestnia červené lampióny v tvare mesiaca a púšťa sa veľkolepý ohňostroj.
Pokiaľ by ste chceli tento sviatok zažiť na vlastnej koži, pridajte sa na júnový termín zájazdu! Urobte to ale rýchlo, mám posledné 3 miesta! Stačí mi poslať email na pavel@cestycinou.sk
(fotografie z internetu)
Použité zdroje:
- https://baike.baidu.com/item/晒衣节/5120624?fr=aladdin
- https://en.wikipedia.org/wiki/Yaopeople
- https://en.wikipedia.org/wiki/LaotianCivilWar
- https://www.chinahighlights.com/travelguide/nationality/yao.htm
- http://factsanddetails.com/asian/cat66/sub417/item2732.html
- https://www.chinatravel.com/facts/yao-ethnic-minority.htm
- http://www.fmprc.gov.cn/mfaeng/ljzg665465/3584665493/t17924.shtml
- https://www.theepochtimes.com/ancient-hair-care-rice-water-shampoo433572.html
- http://www.messynessychic.com/2015/11/05/the-chinese-village-of-long-haired-rapunzels/
Moje meno je 