Remeselný vidiek tropickej Číny

Daiská dedinka, kam sme boli pozvaní nasvadbu je malá, tradičná, ale už relatívne bohatá. Typické drevené domy tejto menšiny tu aj preto neprežili. Vydali sme sa ich hľadať ďalej.

Tradičné dedinky menšiny Dai

Domy menšiny Dai vyzerajú, ako keby sa vznášali. Veľký, jednoposchodový dom je zdvihnutý na koloch a vzniká pod ním otvorený priestor, kde sa pracuje. Každú dedinu zdobí chrám.

Na vidieku v Číne stále prežívajú tradičné remeslá, nie je však zvykom, že by sa v dedinách každá rodina venovala tomu istému. Naopak, jedno remeslo je spoločné pre celú dedinu. Ak dedinčania potrebujú niečo iné, idú do ďalšej dediny (respektíve na trh). Papierová dedina bol jedným príkladom, dedinka Mandan (曼旦) kde sme, je druhým. Pod každým domom sme videli tkacie nástroje a dedinčanov pri práci.

Život pod domom

Práca však nie je jediné, čomu sa ľudia venujú v tomto otvorenom prízemí. Keď nepracujú, tak relaxujú na hojdacích sieťach zavesených medzi jednotlivými kolmi, alebo popíjajú (väčšinou čaj a pivo). Dedinčania priestor zdieľajú so svojimi zvieratami. Pod domom neustále pobehujú sliepky a kde tu aj prasatá. Tí bohatší majú pod domom zaparkovanú motorku, alebo auto. Zábradlia, ktoré si ručne vyrábajú, zdobia kvetináče z bambusu. A pred domom majú improvizované skalky na bylinky. Na poschodí je kuchyňa, spálňa a aj malý balkón. Na balkóne sa jedáva, suší bielizeň a aj odpočíva.

Vo vedľajšej dedine Manglang (曼朗) sme navštívili výrobcu bubnov “slonej nohy” (xiangjiagu 象脚鼓). Nie obyčajného remeselníka, navštívili sme majstra bubnov! Uňho doma sa na stenách hrdo pýšia fotografie z cesty do Pekingu, kam bol pozvaný ukázať svoje umenie. To čo vzniká pod jeho rukami sú naozajstné umelecké diela. Niet sa čomu diviť, veď boli uznané za národnú kultúrnu pamiatku Číny! Dom v ktorom tieto bubny vyrába, v kráse nezaostáva. Aj preto som sa s ním dohodol, že u nich budeme nabudúce jednu noc bývať. A nie len to, naučí nás aj daiské písmo a hru na bubnoch. Už teraz sa na to teším. (Ak chcete ísť tiež, napíšte mi email. Akurát dávam dokopy skupinu)

Tradičné dedinky menšiny Lahu

Menšina Dai (傣族) nie je ani zďaleka jediná menšina ktorú sme po ceste navštívili. Spoznali sme aj Wa (佤族), Bulang (布朗族), Hani (哈尼族) a Lahu (拉祜族). Dedinka Laodabao (老达保), kde sme sa spoznali s menšinou Lahu, nás nadchla.

Podobne ako predchádzajúce dedinky, aj Laodabao je remeselná dedina. Avšak práve táto dedinka je výnimka potvrdzujúca pravidlo, ako sa vraví. Tu sa každá rodina venuje inému remeslu. Navštívili sme napríklad výrobcu krojov, poľnohospodárskych predmetov, alebo aj hračiek. Zrovna bola nedeľa a tak väčšina mužov nepracovala, ale odpočúvala v miestnej krčme. Boli veľmi pohostinní a zobrali nás medzi seba.

Jeden pán nám dokonca ukázal svoje výrobky. Drevené “kače” – ťažké drevené kužele, ktoré sa nástrojom podobným biču hádžu do diaľky. Domáci súťažia, kto sa trafí do vyhĺbených dier a kača sa pritom zostane vrtiť čo najdlhšie.

Ako som spomenul, v krčme sedeli najmä muži. Ženy totiž sedeli v kostole. Áno v kostole, čítate správne. V dedinke Laodabao bola totiž kedysi misia a tak väčšina obyvateľov sú kresťania. Ženy na omši nádherne spievali.

Svojím spevom sú Lahu povestní. A tak sme jednu rodinku poprosili, či by nám nespravili malé predstavenie. Ukázali nám svoje kroje a zanôtili ľudové piesne.