V Šanghaji som už 6 rokov a ešte nikdy som tu nebol na takzvanom photowalku. Čiže fotografickej prechádzka s inými fotografmi. Teda až doteraz. Síce sa ukázali okrem mňa len dvaja ďalší, ale aj napriek tomu je to veľmi inšpiratívne, chodiť po meste s ľuďmi, ktorí sa tiež radi pozerajú na svet cez hľadáčik fotoaparátu.
Vybrali sme sa na lov pouličnej fotografie, a tak sme začali pri zastávke Xiaonanmen. Mňa to veľmi potešilo, pretože to bolo miesto môjho prvého bydliska po príchode do Šanghaja. Je neuveriteľné vidieť, ako rýchlo sa to tu mení. Pred 6 rokmi tu toľko budov naozaj nestálo. Pribudli celé štvrte. Jediné čo sa nezmenilo je staré mesto, iba sa trošku zmenšilo. Tam sme strávili príjemné fotografické doobedie.
Malé uličky, plno drôtov a život prebiehajúci na ulici. Ubytovanie sa nedá nazvať ani len skromné, skôr veľmi biedne, až tragické. Každý byt má okolo dvadsať štvorcových metrov, nemá kuchyňu a ani toaletu. Kuchyňa je na ulici, a toaleta je spoločná pre niekoľko bytov. Bielizeň sa vešia rovno na spleť drôtov. Na ulici sedia opravári, predavači, babky, dedkovia… Všetko prebieha na ulici. Tieto časti Šanghaja rýchlo miznú. Šanghaj chce byť výkladnou skriňou čínskej budúcnosti, a tak nechce, aby podobné časti mesta existovali. Zopár ich ešte je, ale rýchlo miznú. Dokonca len deň po tom, ako sme skončili náš photowalk, som sa v správach dočítal, že práve táto štvrť, kde sme boli, bola oficiálne priradená na demoláciu. Neviem či mám byť smutný alebo šťastný. Mám rád túto tvár Šanghaja. Je veľmi ľudská, priateľská a aj exotická. Málokedy sa mi stane, že by sa tu niekto bál objektívu. Skôr naopak, ľudí to zaujíma a sú spoločenskí. Na druhej strane, život tu je naozaj strašný. Avšak vyhláška o demolácii je pre domácich konečne ten výherný lístok lotérie, ktorý tak dlho strážili. Od mesta dostanú vysoké odkupné. Polepšia si o minimálne dve spoločenské vrstvy. Budú si môcť kúpiť nielen jeden, ale možno aj dva nové, krásne a veľké byty. Prajem im to, lenže kam ja budem chodiť fotiť? Tento svet tu už naozaj dlho nebude.
V tejto časti mesta sa nachádza ešte jedna výnimočná vec. Trh malých zvierat. Kúpite tam najmä cvrčky a vtáky. Kde tu aj mačku, psa, korytnačku, rybičky a iné. No cvrčkovia prevládajú. Áno, aj to je čínske domáce zvieratko. O tomto mieste chystám videoblog do budúcnosti, tak sa nezabudnite prihlásiť k odberu nových videí.
Prechádzku sme zakončili na druhej strane meste za riekou. V super modernom Lujiazui. Nešli sme však fotiť mrakodrapy, ale malý parčík v rámci promenády. Vždy je totiž plný. Ľudia tu hrajú na hudobné nástroje, cvičia, alebo sa len prechádzajú. Možno aj tá nová tvár Šanghaja, ktorú tak usilovne budujú, bude fotogenická. Predsa len, Číňania majú radosť zo života v sebe a vždy sa budú radi stretávať na ulici.
Nuž fotoprechádzky je moje nové hobby. Koníčky predsa treba mať. V Šanghaji si každý nájde to svoje, napríklad tento pes si zamiloval skateboard 🙂
2 komentáre
Tá ulička za hmyzím trhom tú atmosféru stále má, aj keď asi polovica spodných častí budov je prestavaná, september, október 2018…
[…] v toto nedeľné ráno sme sa vybrali s partou fotografov na prechádzku starým a miznúcim Šanghajom. Ulice boli plné ranného ruchu. Ľudia nakupovali raňajky, niektorí už zeleninu, ryby a mäso […]