Mletie kávy a aj „ryžu jedenú rukami” už máme za sebou. Tentoraz nás čaká trošku turistiky. Keď sme minule navštívili tropické dažďové lesy, neustále nám pršalo. Pri mojej druhej a aj tretej návšteve sa na nás však usmialo šťastie. Slnko a horúci deň boli ako stvorené na túru po husto zelených tropických lesoch.
Vegetácia je tu absolútne dych berúca. Všade samá zeleň. Od banánovníkov, cez papradie, mach, rôzne kvety až po obrovské listy s ostňami. Keď ste sa o ne opreli, koža vás svrbela ešte tri dni. Úzke chodníky idúce často nad priepasťami nás zrazu priviedli k nádhernému divokému vodopádu. Padá do veľkého jazierka, v ktorom sa dá okúpať. Aj sme to kedysi praktikovali, ale potom nám dedinčania skazili náladu. Povedali totiž že v tomto jazierku sa nikto nekúpe, lebo v ňom vraj sídli drak. Nuž odvtedy nepokúšame šťastie, lebo z draka sa môže pokojne vykľuť aj jedovatý had. Ani tentoraz sme do vody nevliezli a namiesto toho sme sa vydali ďalej hľadať divoké horúce pramene. Po ceste sme natrafili na niekoľko ďalších krásnych vodopádov.
Po niekoľkých hodinách sme ich konečne našli. Avšak bolo nám príliš horúco na to, vliezť rovno do vrelej vody. Našťastie hneď vedľa je druhý vodopád. Tentoraz bez draka. Hneď sme doňho skočili. ľadová voda nás úžasne schladila. Chvíľku sme sa vyhrali v hlbokom jazierku a nechali na seba tiecť vodopád. A potom sme si povedali, že je čas ohriať sa v teplej vode. A tak sme len preliezli do sopečných prameňov. Voda voňala jemným sopečným zápachom, ale nám to nevadilo. Lebo labužiť si uprostred tropických lesov v opustených horúcich prameňoch je niečo, na čo sa prosto nezabúda. Čo tak prísť si to vyskúšať tiež?
Moje meno je 