Čínske hory a príroda

Posledný fotoreport z tohtoročnej expedície už nie je o ľuďoch, ale o krajine. Po prvýkrát som so si so sebou zobral aj drona, takže sa môžete pokochať (nie len) leteckými zábermi z 4 miest: z geologického parku červenej skaly Hongshilin, z Yangshuo a okolia rieky Li, z čajových terás okolo mesta Hanghzhou, no a nakoniec z nádherných ryžových terás, kde sme mali krásne počasie. Po tri roky čo sem chodím som ešte nikdy nemal východ slnka, vždy bolo zamračené. Tento rok som to konečne zlomil 🙂

A na blogu je druhý fotoreport z tohtoročnej druhej expedície Prechádzky čínskymi rozprávkami. Tentokrát najmä o ľuďoch Číny 🙂

Pôvodne to mal byť výlet do nepekných továrenských miest v provincii Shandong. Osud však bol priaznivejší a niektoré firmy nám zrušili stretnutia. Ukázalo sa, že máme jeden deň voľna a chceli sme ho dobre využiť. V provincii Shandong sa okrem prímorských letovísk, ako Qingdao alebo Yantai, nachádzajú aj dve veľmi slávne a zaujímavé miesta. Rodisko Konfucia – mesto Qufu a veľké sväté pohorie Tai – Taishan. V pohorí Tai sa okrem chrámov a palácov nachádza aj nádherná príroda. A tak po návštevách toľkých fabrík bola naša voľba jasná.

Ako dieťa som miloval kung fu filmy. K láske k Číne som sa dostal vďaka bojovým umeniam a stále som ich veľkým fanúšikom. Nikdy som sa však nevídal po stopách kung fu v Číne. Až dodnes. Ideme do hôr Wudangshan. Najväčších taoistických hôr v Číne a zároveň jedného z rodísk čínskych bojových umení.

Hory Songshan zastupujú element zeme a sú to hory stredu ako svetovej strany. Hraničia dvoma najvyššími vrcholkami – Taishi (1494) a Shaoshi (1512), dokopy majú viac ako 70 vrcholov. Nachádzajú sa približne 70 km od mesta Zhengzhou a 13 km od mesta Dengfeng. V horách Songshan sa dnes nachádza niekoľko nádherných pamiatok. Turistov sem láka krásna príroda a nádherne výhľady. Najväčším lákadlom hôr je však budhistický chrám Šaolin. Je málo ľudí, ktorí by o tomto mieste aspoň raz nepočuli. Panuje o ňom nekonečne veľa legiend a nakrútilo sa o ňom nespočetne veľa filmov.

Pred nedávnom mi na ČT1 v relácii Objektív vyšiel dokument o úžasných Fujianských tulou. Na mojom blogu som o tom už informoval, tí ktorí odoberajú moje články emailom o tom určite vedia. Dokument v češtine patrí ČT1, keďže ho celý ozvučili a dorobili konečné strihy, preto ho nemôžem zverejniť na mojom Youtube kanály. No dnes zverejňujem anglickú verziu, ktorá bola celá v moje produkcii, verím že Vás zaujme.

Vymyslel vraj voz, loď, oblečenie a dokonca aj čínsky futbal. Zlepšil život starovekých lovcov tým, že ich naučil stavať si príbytky a chovať zvieratá. Legendárny Žltý cisár, pripisuje sa mu vznik čínskeho národa. Pre niektorých vymyslená legenda, pre niektorých kedysi žijúci hrdina. Nie však o ňom chcem rozprávať. Chcem rozprávať o mieste, kde Žltý cisár dosiahol nesmrteľnosť a odkiaľ sa vzniesol do nebies. Chcem rozprávať o horách, Nesmrteľné Žlté hory Huangshan, o mieste kde bol vymyslený liek nesmrteľnosti.

Dnes ešte stále žijú ľudia v jaskyniach. Ale nie v obyčajných. Dedinka Lijiashan je síce vykopaná do skál, ale sála z nej luxus bohatstva obchodníkov na Žltej rieke za starých čias starobylej Číny.
Napísať cestopis o čínskom hobitove je pre mňa veľkou výzvou. A je to asi jeden z najťažších článkov, aké som kedy písal. Prečo? Pretože sila stojaceho času a stratenej pýchy robí Lijiashan mojím najoblúbenejším miestom v Číne. Dá sa niečo také výnimočné zaznamenať slovami a fotografiou? Nedá, ale dá sa o to aspoň pokúsiť.

Nachádzame sa v provincii Shanxi na brehu Žltej rieky. Práve táto oblasť je rodiskom čínskej civilizácie, tu Čína vznikla. Krajina je tu drsná, rozbitá Žltou riekou, ktorá už po tisícročia stále mení svoj tok. Pohľad na nekonečné zjazvené hory vzbudzuje obdiv k ľuďom, ktorí tu žijú už viac ako 5 000 rokov. V niektorých obdobiach až štvrtina všetkého obyvateľstva Shanxi žila v jaskyniach. Ešte dnes je dvanástina obyvateľstva tejto provincie stále ubytovaná v jaskyni!

Číne sa nachádza množstvo ohromujúcich miest. Žlté hory Huangshan sú takým miestom. Nachádzajú sa neďaleko Šanghaja, ideálny cieľ na dvoj- až trojdenný výlet, najlepšie na víkend. Už som tam bol tri razy  a vždy na tú neuveriteľnú prírodu hľadím s údivom. Každykrát totiž vyzerajú úplne inak.

Výlet do rôznych období ponúka cesta cez tri mestá severozápadnej Číny: Xiahe – Langmusi – Songpan. Všetky tieto tri miesta spája  jedna vec. Sú to miesta s väčšinovým počtom čínskych národnostných menšín a s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Najautentickejšie je mestečko Xiahe, ktorého jedna polovica  je tibetská a druhá je čínsko-moslimská. Mestečko Langmusi už je, naopak, len tibetské. V meste nájdete maximálne zopár moslimských uličiek a Číňania sú tam len turisti. No a mestečko Songpan je domovom niekoľkých národností, a to najmä Tibeťanov, Qiangov a Moslimov. Číňanov už je tu o trošku viac ako v Langmusi, ale väčšina z nich sú stále len turisti. Tých je však naozaj veľa, pretože toto mesto fázou premeny už prešlo a dnes je krásne, zrekonštruované a plné ľudí.

Akí sú Tibeťania? Rozporuplní. V lete som precestoval oblasti vonkajšieho Tibetu – časť provincie Gansu a severný Sichuan. A tieto oblasti vo mne zanechali hlboký dojem. Ale niečím úplne iným, než som čakal. Myslel som si, že to pre mňa bude návrat do minulosti. Myslel som si, že uvidím Tibeťanov žiť tak ako pred 100 rokmi. A ani nie tak dávno žili naozaj inak.