Ľudskosť okolo nás

Keď človek vystúpi na vlakovej stanici v Číne, všade sú ľudia. Áno, aj na našich staniciach sú davy, ale pravú podstatu toho slova človek naozaj pochopí až v Číne. Tak to bolo aj v tento deň, okrem toho bola dopravná špička, 9 hodín ráno, keď ľudia začínajú v práci.

Unavený po dvoch dvanásťhodinových nočných zmenách som sa tešil na návrat domov. Bol som zničený, podráždený a ledva stojac na nohách som na kraji cesty naivne stopoval taxíka. V momente ako som začal stopovať, sa spustil obrovský lejak. V zlomku sekundy zrazu začalo neuveriteľne liať. Ísť sa niekam schovať? Nevedel som sa dočkať príchodu domov, nemal som síl niekde sedieť, čakať na lepšie počasie. Tak som zostal na mieste a naďalej som uprostred toho strašného lejaku stopoval taxík. Prebehlo päť minút, bol som mokrý na kosť a stále nič. Uprostred stavu maximálnej rezignácie sa  pri mne zrazu pristavil motorkár, jeden z mnohých čiernych taxíkov, ktorých bežne nájdete na čínskych staniciach a väčšinou sú strašne otravní. Mal na sebe krikľavo žltý pršiplášť a čakal som, že sa ma ide opýtať kam idem, či nechcem odviesť. Som cudzinec, určite mi to ponúkne aj za absurdnú sumu.

„Si blázon! Brať ľudí na motorke v takomto daždi?!” v mojom psychickom rozpoložení som sa hneď začal pripravovať, ako ho rázne odbijem. No namiesto toho, aby mi ponúkol jazdu, len tak zastavil, vytiahol spoza seba dáždnik a podal mi ho.

„Použi ho, počkám kým chytíš taxík.” povedal a tak aj spravil.

Stál vedľa mňa v obrovskom lejaku asi desať minút a trpezlivo, bez slova čakal. Konečne som uspel. Otvoril som dvere do taxíku, zložil dáždnik, vrátil ho tomuto záhadnému chlapíkovi a poďakoval sa. Nie je začo, povedal a naštartoval motorku… Ako som zavrel dvere od auta a môj taxík sa rozbehol, prestalo zrazu pršať.

Nemyslím si, že som mal smolu a pršalo práve tých pätnásť minút, čo som stopoval. Naopak, mal som šťastie. Pretože som dostal príučku, nepodceňovať ľudskosť. Súčasnosť je rýchla, hektická a trocha sebecká. A my sa automaticky prepíname do neustáleho obranného režimu, v ktorom očakávame automaticky to zlé. Je to chyba, pretože nedávame príležitosť ľudskosti aby sa nám ukázala, aj keď je neustále okolo nás. Doba je taká, akou ju my vidíme.

Prihláste sa k odberu noviniek mailom! Nie len že budete o každom novom článku vedieť včas, ale ako darček dostanete krásnu 60 stranovú eknihu Prechádzky čínskymi rozprávkami s mojimi najkrajšími fotkami a najlepšími článkami z rovnomennej expedície! Pre odberateľov pripravujem aj exkluzívne zľavy na Expedície.